pre časopis Dieťa 12/2022-01/2023
Na portáli Rodinka sa objavil zaujímavý rozhovor aj o dojčení s Katkou Koščovou. Myslím, že predstavuje dosť veľkú skupinu matiek, ktoré napriek dobrému nastaveniu ku dojčeniu, príprave a dokonca aj podpore, nakoniec nedojčila. Namiesto radosti z dojčenia sa nakoniec z toho stala trauma. Prečo? Dalo sa to aj inak?
pre časopis Dieťa 4-5/2022
Väčšina mamičiek si uvedomuje, že tehotenstvo a dojčenie nejde dokopy s legálnymi drogami (alkohol, fajčenie). Však väčšinou prísne riešia i lieky v prípade choroby a to nielen počas tehotenstva, ale i dojčenia. Mamičky sa často počas tehotenstva vzdávajú týchto drog, prípadne ich maximálne obmedzia. Ako sa však zachovať po pôrode, keď zlozvyk začína byť silnejší ako vôľa? Je správne v rámci ochrany zdravia dieťaťa radšej prestať dojčiť, aby si mamička dopriala svoje cigarety?
Pre časopis Dieťa 12/2020-01/2021
Väčšina populácie berie cumlík ako bežnú súčasť starostlivosti o bábätko. Väčšina mamičiek sa však až príliš neskoro dozvie, že používanie cumľa popri dojčení sa spája so zbytočným rizikom predčasného ukončenia dojčenia a prechodu na umelú výživu, a tiež ďalšími zdravotnými rizikami (napr. zápal stredného ucha, zmenou vývoja čeľustí, zubných oblúkov a postavenie zubov, u matky častou kvasinkovou infekciou bradaviek .
Cumlík je umelá náhrada prsníka a nielen to, je to umelá náhrada mamy. Dieťatko spoznáva mamu cez prsko. Vtedy je spokojné, vie že je tam, kde patrí. K prsníku patria aj mamine ruky, ktoré pohladia, mamine oči, cez ktoré sa porozprávajú, mamin úsmev, ktorý vie dať aj bozk. V neposlednej rade je to aj mamina hruď, ktorá krásne vonia a v ktorej bije srdiečko, ktoré pozná úplne dôverne.
Pre časopis Dieťa 10-11/2020
V minulom čísle 8-9 som sa venovala nedojčiacim mamičkám. Bohužiaľ, veľká časť z nich sú matkami predčasniatok, kde systém v našich pôrodniciach nepodporuje spoločný kontakt, čo má veľmi často za následok nedojčenie.
Práve Nils Bergman, MB ChB, MPH, MD, ktorého štúdiu o nulovej separácii som predstavila v čísle 6-7, je zakladateľ medzinárodnej siete Kangaroo Mother Care, http://ninobirth.org/. Vďaka jeho systému klokankovania aj veľmi nezrelých bábätiek, majú tieto veľkú šancu na dojčenie, nakoľko majú k dispozícii mamu a jej prsník nepretržite. Bohužiaľ, tento spôsob starostlivosti je u nás zatiaľ v štádiu sci-fi, i keď sú jednotlivci i napr. organizácie ako Ženské kruhy, či Mamila, ktorí sa toto snažia zmeniť.
Chcela by som poukázať na našu realitu a ako sa na ňu čo najlepšie pripraviť. Ako sa hovorí, ak nie je možné zmeniť druhých, treba zmeniť seba. Ako prvé a základné je treba vedieť, že napriek všetkým možným prekážkam a dlhodobému odlúčenie je reálna šanca na dojčenie, len treba vytrvať v pozitívnom nastavení na vytúžené stretnutie s dieťatkom v kľude domova.
pre časopis Dieťa 8-9/2020
Klasická obranná reakcia u väčšiny našich mamičiek, ktoré nedojčia z rôznych príčin, hoci veľmi chceli. Vnímajú dojčenie ako veľmi prospešné, ale napriek tomu, že vynaložili obvykle veľké úsilie na jeho záchranu, nepodarilo sa a nedojčia. Ich úsilie o to byť dokonalou mamou nebolo plne úspešné a každú zmienku o výhodách dojčenia vnímajú ako útok na vlastné materské schopnosti, nakoľko sa, samozrejme, cítia byť rovnocenné s dojčiacimi matkami.
Majú pravdu, dojčenie nie je to, čo robí matku lepšou alebo horšou. Tento článok by som chcela venovať práve tým mamičkám, ktoré chcú dať svojim deťom všetko potrebné, i keď nedojčia, ale používajú fľašu. Pozor, za dojčenie sa pokladá aj použitie umelého mlieka, ale podaného cievkou. Vlastné materské mlieko podané fľašou je kŕmenie odsatým mliekom. V západných zemiach je to inak, tam sa za dojčenie pokladá aj odsávanie a podávanie fľašou.
Pre časopis Dieťa 12/2019-01/2020
Zima je typickým obdobím so zvýšenou chorobnosťou. Všetci vieme, že dojčenie má obrovský význam v prevencii a budovaní imunity, ale ako si poradiť, keď dieťatko alebo mama dojčiatka ochorie?
Pre časopis Dieťa 10-11/2019
Už v minulom čísle sme si ukázali, čo dokáže naša reč. Ako sa zmení pohľad na dojčenie, ak prestaneme hovoriť, že dojčenie je lepšie ako umelé mlieko, ale namiesto toho vždy pravdivo povieme, že umelé mlieko je pre dieťa horšie ako dojčenie. Odrazu umelé mlieko nebude vyzerať tak neškodne a dojčenie zrazu nebude luxusné, bude pre dieťa normálne a zároveň optimálne.
Tu máme tiež na prvý pohľad hru so slovíčkami. Však matka predsa vezme dieťa, nadojčí ho a ono sa zároveň dojčí. Áno aj nie. Predstavte si, že ste na hostine a pred vami sú švédske stoly plné dobrôt. Chodíte alebo sedíte, s rukou alebo vidličkou si vyberáte, na čo máte chuť. Ak vám nechutí, decentne to vyhodíte. Ak odhryznete príliš veľké sústo a zabehlo vám, tak si odkašlete a pokračujete ďalej. Keď sa do sýtosti najete, nájdete si kreslo alebo sofa, pohodlne sa natiahnete a zdriemnete si. Prípadne si tam sadnete spolu s drahým a popíjate víno Châteauneuf-du-Pape. Už len pri tej predstave sa vám asi zbiehajú sliny, však?
Časopis Dieťa 4-5/2019
Mamičkovská skúsenosť:
Som mama dvoch detí s trojročným vekovým rozdielom. Chcenie dojčiť bolo pre mňa jasnou a prirodzenou voľbou. Moje deti nemali cumlík ani fľašu, bola som si vedomá toho, že tieto môžu dojčenie skomplikovať. Napriek tomu nás neminul dojčenský štrajk. Tu je naša skúsenosť:
Časopis Dieťa 2-3/2019
Pochybnosti o dobrom priberaní dieťatka sú časté. Niekedy sú pochybnosti, či nepriberá veľa a niekedy zasa opačne.
Typická otázka medzi mamičkami na sociálnych sieťach – „Boli sme na kontrole v dvoch mesiacoch a doktorka zistila, že bol slabý prírastok a prikázala dokrmovať. Ja však výlučne dojčím a nechcem si pokaziť dojčenie umelým mliekom. Čo mi poradíte?“ Medzi klasickými radami ako zvýšiť tvorbu mlieka, či už stravou alebo častým dojčením, padne často aj odporúčanie na ignorovanie slabých prírastkov. V zmysle – ak dobre papá, ciká a je aktívne, tak je všetko určite v poriadku a čísla nemusia hovoriť pravdu.
Tento príbeh ukazuje, že nastávajúca matka potrebuje pri pôrode predovšetkým skúsenú pôrodnú asistentku, ktorú žiadne pôrodnice či lekári nenahradia. Príbeh o pôrodoch v Osvienčime v koncentračných táboroch na jednej strane vyráža dych svojim nehumánnym prostredím, ktorý dnes už našťastie nepoznáme, na strane druhej ukazuje, že skutočná ľudskosť nepotrebuje vykachličkované sály, ale lásku človeka k človeku.
Pre časopis Dieťa 2-3/2018
Klasický prípad: „Dojčenie sa krásne rozbehlo, mliečko nabehlo dokonca až tak, že spočiatku inak ako s odsávačkou sa nedalo zvládnuť, prírastky boli ukážkové, doktorka spokojná a zrazu prešli 3 mesiace a nastal problém… Drobec sa začína odťahovať od prsníka, prehýbať do luku a dokonca sa aj rozplače, len čo uvidí prsník. Nemá ani cumeľ, ani fľašu, ale normálne sa nadojčí len v polospánku, prípadne v šatke. Prírastky začali klesať a doktorka jednoznačne odporúča dokrmovať. Možno by som mu aj dala to umelé mlieko, ale suplementor (cievka na dokrmovanie) sa nedá použiť, však prsník odmieta. POMÓÓC, nechcem mu dať fľašu a skončiť s dojčením!”
Pre časopis Dieťa 10-11/2017
„Z mojej skúsenosti, ak mamička zvažuje odstavenie, zväčša jej chýbajú informácie a podpora dojčenia zo strany spoločnosti. Na druhej strane, aj WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) hovorí, že asi od dvoch rokov veku dieťaťa má dojčenie vyhovovať dieťaťu i matke. Dovtedy treba veľa ponúkať, potom už môžu nastávať dohovory (mliečko dám, keď prídeme domov; najprv dám mliečko bábätku, až potom tebe…). Ak sa aj napriek informáciám a podpore javí mamičke odstavenie ako lepšia voľba, potom je to jedine ona, kto má právo o tom rozhodnúť.“
Celý článok tu: https://www.dieta.sk/ako-neodstavit-dietatko/
Príhovor ku odstaveniu od Adriany Kráľovej: tu
časopis Dieťa 08-09/2017
Biologická starostlivosť (BS) je nový neurobehaviorálny prístup k začiatkom dojčenia. Jeho cieľom je znížiť problémy s laktáciou a predčasným nechceným ukončením dojčenia. Pri biologickej starostlivosti sa matka pohodlne opiera a dieťa si ukladá na seba tak, že každá časť dieťaťa je v tesnom kontakte s matkiným telom alebo okolím. Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pohybu novorodenca. Až dvadsať primitívnych novorodeneckých reflexov umožňuje dieťaťu, aby sa pohybovalo a tieto reflexy pôsobia zároveň ako stimulanty dojčenia (Colson a kol. 2008). Prirodzená poloha pri dojčení sa netýka len dojčenia. Nejde tu o postup, ale o podporu matiek v tom, aby držali svoje deti na mieste, ktoré Nils Bergman (2008) nazýva životným prostredím cicavcov. Poloha pololežmo je ideálna pre matkino pohodlie, ale nielen to. Táto poloha prirodzene zabezpečuje fascinujúcu konverzáciu matky a dieťaťa tvárou v tvár, ktorú po prvýkrát zdokumentovali Klaus a Kennel (1976).“ uvádza Suzanne Colson PhD, MSc, BA, docentka a pôrodná asistentka vo výskume na Canterbury Christ Church University College v článku, ktorého krátenú podobu so súhlasom autorky pripravila Ing. Jana Michálková.
Jeden príbeh je o dvojičkách, kde sa podarilo zharmonizovať dovtedy hektiku pri dojčení – viac tu.
Druhý príbeh je takou trochou klasikou o problémoch, ktorú častokrát spôsobuje dojčenie v horizontálnej polohe – obľúbenej polohe kolíska. Táto poloha je u nás taká bežná, že ju považujeme za prirodzenú polohu. Prirodzená poloha však vyzerá trocha inak. Viac tu.
autor: Boby Suzy Petrášovci
Už dlhšie bojujem s večerným nepokojom bábätka a chcem napísať svoje zistenia po mesiaci, kedy mi radila pediatrička pospať si cez deň s bábätkom (domnievala sa, že únavové látky prechádzajú do mlieka a bábo potom večer plače).
Od českej poradkyne pri dojčení Mirky Cheb:
„Z porodnice jsem odcházela pátý den po porodu. Po porodu císařským řezem, v celkové anestézii. Operace byla plánovaná, protože můj syn seděl v bříšku zadečkem napřed a očekávalo se, že bude mít přes 4 kg. Dle plánu operací na týden byl vybrán den příchodu mého miminka na svět. Byl vybrán. Až teď s odstupem času mi dochází, jak absurdní to celé bylo – ta neschopnost respektovat základní přírodní pravidlo, že „až uzraje, upadne“. Plánovaná operace na vyndání mého miminka, tedy „porod“, měla pro mě několik významných důsledků. Mezi nejzávažnější patří jednak to, že se vzpomínka na můj „porod“ smrskla na plytký rozhovor se zřízencem Jardou, který mě vedl na operační sál, a koženými řemeny mi připoutal nohy i ruce k operačnímu lehátku, a jednak „ne-schopnost“ kojit. Se vzpomínkou na to, jak přišel můj syn na svět, už nic neudělám. S „ne-schopností“ kojit jsem se rozhodla bojovat.
Nosiť dieťaťko v šatke, či inom nosiči môže naozaj každá mamina a to hneď od narodenia až kým sa dieťa nebehá samé .
Spoločné spanie znamená spánok bábätka a matky v jednej posteli. Ide o bežný, normálny a žiaduci spôsob nočnej starostlivosti o bábätká, ktorý bábätká v histórii bežne zažívali. Dokonca aj v USA v súčasnosti spí spoločne so svojimi deťmi približne polovica rodičov (McKenna, 2004). Mnoho rodičov si pred narodením bábätka kúpi postieľku a neplánuje s dieťaťom spať, ale prirodzene zistia, že sa nočná starostlivosť zjednoduší, a k tomuto objavu dospejú väčšinou tak, že bábätko po nadojčení jednoducho zostane spať v posteli.
(Preklad článku profesorky K. Dettwyler, originál sa nachádza tu: Sleeping through the Night)
Katherine A. Dettwyler, Ph.D. Department of Anthropology (Katedra antropológie),
Texas A & M University
(Tento text bol pôvodne adresovaný konkrétnemu človeku. Je trochu upravený, aby bol menej špecifický.)
Som profesorkou antropológie a výživy s čiastočnom úväzkom na A&M univerzite v Texase (čiastočne na dôchodku) a vo svojom výskume sa zaoberám postojmi a praktikami vo výžive bábätiek a detí v rôznych kultúrach a z hľadiska evolúcie, ako aj zdravím a prospievaním detí. Z vlastnej skúsenosti viem, že byť prvýkrát rodičom je veľmi náročné, najmä keď očakávania nezodpovedajú skutočnosti, a tiež keď nás naša kultúra učí, aké potreby by deti mali mať, čo by mali chcieť, ako by sa mali správať, a zrazu naše deti akosi tieto predstavy nespĺňajú. Zmieriť sa s týmto nesúladom medzi očakávaniami a skutočnosťou môže byť pre novopečených rodičov veľmi náročné. Čítať ďalej
