Globálny vplyv Covid-19 na dojčenie

pre časopis Dieťa 4-5/2021

Globálny vplyv Covid-19 na dojčenie 

Tieto informácie sú veľmi zaujímavé, i keď ich priniesla firma Medela – áno tá, čo vyrába fľaše i odsávačky. Sú to veci, čo príliš dojčeniu neprispievajú, na druhej strane je fakt, že na západe je mnoho väčší rozkol medzi prácou  a materstvom, pričom svojimi výrobkami sa  snaží dojčenie stabilizovať. Áno, viem, je jasné, že dieťa potrebuje mamu, nie jej náhradu. Ale sú to paradoxne práve oni, čo si všimli a upozornili, že práve opatrenia proti Covidu  zhoršili situáciu s dojčením.

 COVID-19 (pozn. a najmä opatrenia s tým spojené) má významný vplyv na klinické postupy u matiek a novorodencov, konkrétne na podporné služby pri dojčení pre tehotné ženy a matky, ktorý vyústil do  narušenia prirodzeného materského správania a bezprecedentného poklesu miery dojčenia.

Viac ako polovica zdravotníckych pracovníkov v pôrodnici a pri starostlivosti o predčasne narodené deti hlásia indikačné zmeny v klinickej praxi. Podobne, na zdravotnícky systém je vyvíjaný značný tlak a redukuje sa počet pomocných pracovníkov. Výsledkom je, že novým matkám chýba podpora potrebná v prvých kritických dňoch na zabezpečenie rozbehu laktácie, čo vedie k potenciálnym problémom s dojčením a ku skorému odstaveniu.

Ako globálny obhajca dojčenia a výživy materského mlieka (pozn.: Medela) sme zhromaždili dôkazy z rozsiahleho prehľadu literatúry a svedectiev lekárov z celého sveta, ktoré odzneli v prieskumoch uskutočňovaných matkami, o skrytom, ale nesmiernom dopade COVID-19 na dojčenie. Chceme sa spojiť so zdravotníckymi pracovníkmi, aby sme podnikli ďalšie kroky na zlepšovanie obhajoby matiek a detí, podporovali ich pri prijímaní informovaných rozhodnutí a podporili matky pri rozvíjaní laktácie od okamihu, keď sa ich dieťa narodí. Takto môžeme spoločne predchádzať dlhodobým klinickým a ekonomickým dopadom COVID-19 na dojčenie.

Riccardo Davanzo, neonatológ z Inštitútu pre zdravie matiek a detí , Terst, Taliansko:

„Z dôvodu výrazných zmien v starostlivosti o dojčenie existuje riziko „dlhodobej zotrvačnosti“ a bude ťažké obnoviť nemocničné postupy podporujúce dojčenie. To by malo nepriaznivý vplyv nielen na zdravie dojčiat, ale aj na celkovú zdravotnú situáciu.“

Rebecca Powell, odborná asistentka pre infekčné choroby, Icahnská lekárska fakulte na Mount Sinai, New York, USA:

„COVID-19 zdôraznil dôležitosť podpory a poskytovania matkám informácií a usmernení týkajúcich sa dojčenia založených na dôkazoch a toho, na koho sa majú obrátiť, pred, počas a po pôrode.“

Zachovanie dojčenia v dobe COVID-19,

Biela kniha na základe výskumu objednaným firmou Medela AG a vykonaným  FMR Global Health

Kľúčové body

COVID-19 má vážny dopad na služby pre matky (pozn. prekl. : napr. príprava na dojčenie, cvičenie tehotných, podporné skupiny a na podporu dojčenia, materské centrá….) v dôsledku troch vzájomne súvisiacich faktorov: strach z infekcie, počiatočný zmätok a extrémne klinické a ekonomické obmedzenia systémov zdravotnej starostlivosti. Všetky popredné národné a medzinárodné organizácie odporúčajú, aby dojčenie bolo podporované všade, kde to je možné, a to rovnako aj u žien s COVID-19.

Prieskum ukázal, že počiatočná ochota matiek dojčiť sa počas Covid krízy neznížila a väčšina zdravotníkov naďalej odporúča dojčenie. Tento výskum však tiež ukázal, že aj napriek odhodlaniu matiek i zdravotníkov podporiť dojčenie, COVID-19 má vážny dopad na služby pre matky a poskytovanie služby podpory dojčenia. Účinky opatrení COVID-19 zahŕňa:

– skoršie prepustenie z pôrodnice a jednotky intenzívnej starostlivosti

– zvýšená separácia matiek a detí

– obmedzenia týkajúce sa partnerov alebo iných návštevníkov

– znížená podpora dojčenia v nemocnici a v neskôr komunite

– zvýšenie používanie náhrad materského mlieka

Je znepokojujúce, že podpora dojčenia je narušená už v prvý deň po narodení, v období rozhodujúcom pre úspešné dojčenie. Navyše po príchode domov je zhoršený prístup ku podporným službám dojčenia.

Okrem vplyvu opatrení COVID-19 na služby matkám a podporu dojčeniu, pribúdajú dôkazy o tom, že pandémia spôsobuje dojčiacim matkám značný stres, s vysokým podielom úzkosti a depresie. To môže viesť k zníženiu dojčenia alebo dokonca odstaveniu.

Spôsoby, akými môžu zdravotnícki pracovníci podporovať matky, aby dojčili:

– ochrániť spoločný pobyt matky a dieťaťa v súlade s platnými predpismi usmernenia

– zabezpečiť maximálnu podporu počas kritického obdobia po narodení

– identifikácia a monitorovanie žien s rizikovými faktormi

– zdôraznenie významu častého dojčenie doma počas prvých dvoch týždňov po pôrode

– nepretržitá podpora, aj virtuálne

Výsledky prieskumu podľa jednotlivých krajín, Kvôli Covid-19 som sa rozhodla: nedojčiť/ menej dojčiť alebo odsávať/nedojčiť“ . Sumár z dopytovanej vzorky matiek:

Nemecko 13%, UK 15% Francúzsko 20%, Španielsko 13%, Poľsko 13%, USA 17%

 

Unicef:

…all mothers are advised to continue breastfeeding, while practicing good hygiene during feeding… (UNICEF)4

WHO – Svetová zdravotnícka organizácia:

„WHO odporúča, aby matky s Covid-19 boli podporované v rozbehu a udržiavaní dojčenia. Matky majú byť vedené k tomu, že výhody dojčenia podstatne prevažujú nad potenciálnymi rizikami prenosu.“

Britská pôrodná asistentka, Biggs KV a al. Nutrients 2018; 10: 60814

„Hovorím ženám, že dojčenie je náročné a potrebuje vytrvalosť. Osobné poradenstvo je dôležité a 30minút nestačí.“

Professor Diane Spatz, Medela Global Roundtable:

„Po celom svete sa ženám dostáva menej hmatateľná pomoc pri dojčení. „

Iné zdroje:

„Celkovo, zníženie miery dojčenia v dôsledku pandémie COVID-19 zvyšuje výskyt bežných detských chorôb, a preto zvyšuje súvisiace ekonomické a zdravotné zaťaženie.“

„Ak sa zmeny súvisiace s COVIDOM stanú novým normálom, miera a dĺžka dojčenia sa znížia napriek dobrým úmyslom matiek a odporúčaniu zdravotníckych pracovníkov.“

Royal College of Obstetricians and Gynecologists (Kráľovská vysoká škola pôrodných asistentiek):

„… infekcia COVID-19 nie je kontraindikácia dojčenia …“

Victora CG a kol. Lancet 2016; 387: 475-902:

„Zvýšenie miery dojčenia by zabránilo 823 000 úmrtí ročne u detí mladších ako 5 rokov rokov a 20 000 úmrtí ročne u žien spôsobené rakovinou prsníka. Dojčenie tiež znižuje chorobnosť a zlepšuje vzdelávací potenciál detí a pravdepodobne aj ich zárobkov ako dospelých.“

Zdroj:

https://www.medela.com/breastfeeding-professionals/covid-breastfeeding-impact

https://www.medela.com/dam/medela-com/Project-Hero/PDF-and-Images/null.pdf?uuid=jcr:5f04c85b-8bd1-4ab6-a313-fbc5ef732815

 ja:

Ani Slovensko neobišli pandemické opatrenia a výskum Medely podľa mňa hodnoverne odráža situáciu aj u nás. Pandemické opatrenia len zvýraznili problémy, ktoré v našich pôrodniciach vládnu už dávno. Zvýšenie separácie je vari najnecitlivejší problém, poškodzujúci nielen laktáciu, ale predovšetkým budovanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom. Ako však bolo aj doposiaľ, o svoje práva treba bojovať.

Samotné ochorenie Covid-19 nie je pre dojčenie nijak odlišné od bežnej chrípky, či v zhoršenom prípade od zápalu pľúc.

  • Rúška nemajú zmysel, žijete v spoločnej domácnosti. Dieťatko pre svoj plnohodnotný rozvoj potrebuje vidieť vašu tvár, váš úsmev. Vy potrebujete dieťatko občas pobozkať – zbierate tak nesmierne cenné informácie, na základe ktorého váš organizmus vytvára dokonalé protilátky proti Covid-19 do mliečka
  • Nemá zmysel trápiť sa obavami dopredu. t.j. ani odsávať mliečko popredu „pre istotu“. Pre dieťatko nie je taký problém mať pár dní iné mliečko, ako to, akým spôsobom to mliečko dostane. Významnejšia otázka je, čo sa bude diať s vašou laktáciou počas odlúčenia.
  • Ak sa dokážete o dieťatko starať, separácia nemá opodstatnenie. Aj keď príliš nevládzete, stále niekto iný môže dieťatko doniesť, položiť na vašu hruď a nechať ho dojčiť. Stále je to jednoduchšie ako odsávať. Pokiaľ bude dieťatko na vás položené, neležte celkom rovno, podložte sa dobre vankúšom. Aj vám sa bude asi lepšie dýchať.
  • Aj v prípade užívania liekov, hoci ATB, je pre dieťatko bezpečnejšie mať vaše mliečko plné protilátok ako umelú náhradu, ktorá nemá žiadnu aktívnu ochranu, navyše netušíte, aké lieky užívala daná krava

Najväčšie riziko nepredstavuje tak samotné ochorenie ako prijaté opatrenia. Ako bolo spomenuté v článku, najohrozenejší je práve štart laktácie. Aj bez Covidu bol problém vybojovať si prirodzené právo na dieťa hneď od pôrodu – bonding, teraz sa k tomu pridala ďalšia separácia, ak ide o matku pozitívnu na Covid. Čo je potrebné:

  • Žiadať svoje prirodzené práva, ktoré potvrdzuje aj WHO
  • Informovať sa vopred o podmienkach prijatia v prípade Covid, prítomnosti partnera, bondingu a pod.
  • Snažiť sa o bonding a neskôr fyzický kontakt koža na kožu
  • V rámci prípravy na pôrod mať číslo na „svoju“ laktačnú v telefóne a zavolať jej hneď, ako sa vyskytnú komplikácie.
  • Ak je to možné, zavolať si laktačnú k sebe domov po príchode z pôrodnice, aj keď nie sú žiadne komplikácie. Za dve hodiny ukáže viac, ako si naštudujete vy za mesiac.
  • Prípadné komplikácie riešiť hneď s laktačnou aspoň po telefóne, nečakať, kým sa veci upravia samé.
  • Ak nie je možné osobné poradenstvo, hľadať možnosť online konzultácie.

Z vlastnej skúsenosti viem potvrdiť, že online poradenstvo funguje výborne. Tak na 90% vie nahradiť osobné stretnutie. Má však aj nedostatok a tou je obvykle výrazne kratší čas rozhovoru. Pri osobnom poradenstve si lepšie prejdeme aj širšie témy ohľadom dojčenia, lepšie pozorujem prostredie a viem na to reagovať (cumlíky, fľaše, postieľka…). Virtuálne spojenie aj neskôr je výborné na dodatočné otázky.