pre časopis Dieťa 06-07/2023

Pomôžete mi s odstavením?

Žijeme dobu, kedy je už, našťastie, bežným trendom nosiť dieťa v nosiči, a dokonca, s trochou šťastia je možné vidieť ako sa dieťa dojčí. Jedná sa väčšinou skôr o bábätká, pričom vidieť také deti, čo prídu a vypýtajú si prsko, mňam, či mečko, je stále ešte veľmi zriedkavý jav. To sú totiž deti okolo dvoch rokov a staršie. Pritom ako štandard stále berieme kravské mlieko na raňajky pre škôlkarov, dojčenskú fľašu s kakavkom na uspávanie, či hocikedy počas dňa. No ako bežne sa stretávate s tým, že trojročné dieťa sa ráno lúči s mamou v škôlkarskej šatni na prsku? Chvíľu mi trvalo, kým mi udrel tento kontrast do očí – moje dieťa totiž odmietalo ráno v škôlke pohár s bielou tekutinou (škoda tú odtučnenú homogenizovanú hmotu pôvodne určenú teliatkam nazvať mliekom), ale predtým doma sa napilo z mliečka od maminy.

Počas mojej poradenskej praxe som sa s otázkou na odstavenie stretla nespočetne veľa krát, ale skutočná potreba by sa dala zrátať na prstoch jednej ruky. Aj to preháňam. Keďže zoznam je kratší, začnem s dôvodmi z tohto konca:

Rizikové tehotenstvo. Zjednodušene sa dá povedať, ak lekár obmedzí pohlavný styk. Vtedy je stimulácia maternice oxytocínom približne rovnaká ako pri dojčení
Psychiatrické lieky, kde sa nedala nájsť náhrada vhodná popri dojčení

To je asi celý zoznam, nakoľko pri závažnom prípade mamičke pichol lekár injekciu na zastavenie alebo mamička odstavila bez toho, aby zistila, či je v jej prípade možné dojčiť.

Pri bežných liekoch je obvykle možné dojčiť, napriek ochrannej formulke výrobcu, že podanie lieku treba konzultovať s lekárom, či lekárnikom, nakoľko nie sú známe účinky na dojčenie. Pozor, ak by boli známe negatívne účinky (informácie o nich sa zberajú v databázach hlásení liekových agentúr, testovať ich je neetické), tak informácia by bola, že liek sa pri dojčení NESMIE podať.

Pri bežnom lieku platí, že iba minimum liečiva prechádza do materského mlieka, pričom v prípade choroby dieťa dostane značne vyššiu dávku rovnakého lieku. Pritom materské mlieko, aj pri zvyškoch liečiva, obsahuje stále veľké množstvo aktívnych ochranných látok, ktoré v umelom mlieku nie sú. Navyše, kto vie, aké lieky užívali kravy, z ktorých to mlieko pochádza?

Najčastejšia otázka na odstavenie prichádza okolo druhého roku dieťaťa. Je to obdobie, ktoré mnohí poznajú ako obdobie vzdoru. O žiaden vzdor však pritom nejde, ale ide o dozrievanie mozgu, prekonávanie vývinového stupňa, kedy sa dieťa začína odpútavať od matky. Ono to však nie je také jednoduché. Len si spomeňte ako ste niekedy túžili jazdiť na aute, ako ste si predstavovali, aké parádne to bude môcť si sám vyraziť hocikde do sveta. Prvé kilometre za volantom sme zvládli za pomoci inštruktora. Nech sa udialo čokoľvek, bol tam. Potom však prišli kilometre bez neho. Možno sme boli veľkí frajeri mimo auta, ale keď sme si sadli do auta sami, také jednoduché to nebolo. Panika na križovatke, pri predbiehaní, pri rozbehu do kopca…. Ako sme zakaždým túžili po niekom, čo by sedel vedľa nás a pomohol nám.

To isté zažíva dieťa, keď začína objavovať svet. Je to paráda vyraziť na objavné cesty, ale čo urobiť, keď mám len jeden keks v ruke a chcem dva? Pomoc, panika, plač a … hodenie sa o zem. Ale existuje lepšia varianta – panika a útek k maminmu prsku. Stačí zopár krát potiahnuť a znova sa môže objavovať. Toto sa však nášmu ľudskému spoločenstvu môže javiť ako rozmaznanosť a nadmerné dojčenie. Nezriedka sa dieťa totiž dojčí častejšie ako novorodenec a z bežnej potravy zje zopár lyžičiek. Ak vôbec.

Výbornou pomocou sú v takomto období starší súrodenci a najmä prijatie, že je to normálne a chce to len svoj čas.

Samozrejme, dvojročné dieťa už nie je batoľa, už nám rozumie. Tu je možné nastavovať prvé hranice, ktoré vyhovujú danej rodine, či spoločnosti. Mama nie je povinná dojčiť len preto, že dieťa zavadilo pohľadom o prsník – je dobré, aby tu platili prvé usmernenia: „počkaj, kým dovarím, potom sa vyzlečiem a sadnem do kresla“, „ešte trošku z druhého prsníka a stačí“…

Časté nočné dojčenia a plné plienky bývajú tiež problém. Nezriedka je to zacyklený jav – dojčenie, o chvíľu plná plienka, ktorá dieťa preberie, takže sa chce dojčiť …. V tomto prípade je vhodné po dojčení chvíľu počkať, skúsiť dať vycikať a vymeniť plienku. Aj tu je možné s dieťaťom vyjednávať formou jemu prijateľnou – „prsko si potrebuje chvíľu oddýchnuť, dáme mliečko neskôr, ráno…“. Samozrejmosťou by mal byť spoločný spánok. Časté budenie nemusí byť potom nič iné ako chýbajúca mama.

Často sa odstavenie zvažuje vo chvíľach, keď sa treba od dieťaťa hoci krátkodobo odlúčiť – bude svadba, návšteva rodičov, služobná cesta. Aj toto sa dá relatívne jednoducho zvládnuť. Dieťaťu totiž nechýbate vy, ale vy s prsníkom. Počas odlúčenia stačí mlieko po dobu odlúčenia odsávať pre udržanie laktácie a hneď po návrate ponúknuť dojčenie. Zrejme zistíte, že počas vašej neprítomnosti dieťa jedlo bez problémov a fľašu hoci s vašim vopred odsatým mliekom statočne odmietalo.

Aj zmena ako nástup do škôlky, či návrat do práce, býva pravidelne, na veľkú škodu detí, spojený s odstavením. Pritom odstaviť treba dieťa iba od plienky… Dojčenie pritom naopak, pomáha zvládnuť zmenu a stres s ňou spojený. Navyše poskytuje imunitnú ochranu pred chorobami zo škôlky.

Takže ako, naozaj treba pomôcť s odstavením? Je to potrebné?

Želám veľa letných pohodových chvíľ s dojčením. Nech sa deje okolo nás hocičo, detská radosť je základ budúcnosti.