pre časopis Dieťa 02-03/2023

D(v)ojčenie – slasti a strasti dojčenia dvojčiatok

V tomto článku by som sa rada venovala špecifikám dojčenia dvojičiek. Snažila som sa obsiahnuť skúsenosti z troch rodín, všetko dvojičky chlapci. Na čo je dobré sa tešiť, a čoho sa naopak, vyvarovať, resp. na čo sa pripraviť.

Dvojičky #1:

Chlapci sa narodili cca dva mesiace predčasne, čo je dnes pre dvojičky dosť bežné. Mamička bola prvorodička. Prvý mesiac strávili v inkubátore, ďalšie cca dva týždne strávili spolu s mamou v pôrodnici, kde ju naučili ako kŕmiť deti v pravidelných intervaloch fľaškou. Dojčiť tam skúšala, ale podmienkou prepustenia bolo priberanie na základe presného pravidelného kŕmenia, čo je vraj možné jedine fľašou, nakoľko vraj pri dojčení vypijú iba máličko. Mamička bola našťastie veľmi vytrvalá a vďaka pravidelnému odsávaniu mala dostatok mliečka pre obe deti. Po dvoch týždňoch od príchodu domov ma kontaktoval otecko, veľmi radi by zmenili únavne odsávanie a kŕmenie fľašou za dojčenie.

Pri mojej návšteve boli chlapci v gestačnom veku ako pri pôrode. Moja poradenská skúsenosť hovorí, že do cca 6-8týždňov nie je väčší problém s prisatím bábätka, napriek kŕmeniu fľašou, nakoľko ešte veľmi dobre fungujú vrodené reflexy. Ak má mamička aspoň nejakú tvorbu mliečka zachovanú, o to je väčšia šanca na úspech. Tu bola plná tvorba mliečka, čo dávalo veľmi dobré vyhliadky. Samotné prisatie však nie je jediným kritériom na úspešné dojčenie. To sa ukázalo aj tu.

Bábätká som našla zavinuté v perinkách, každé v samostatnej postieľke v spálni, so svojou video pestúnkou. Rodičia boli v obývačke. Mamička odsávala mliečko a kŕmila pravidelne každé tri hodiny. Otecko pomáhal ako vedel, ale o týždeň mal opäť nastúpiť do práce a iná celodenná pomoc vtedy nebola. Záchranu videl práve v dojčení. Zhodnotila som, že kľúčové tu bude zmeniť manažment fungovania starostlivosti o deti. Trojhodinový režim čochvíľa skončí, deti prestanú toľko spať, a ak mamička nezmení spôsob fungovania, bude vystavená veľkému stresu. Niekoľko týždňov strávených v pôrodnici odoberá materské kompetencie a mamičky sa obvykle veľmi obávajú čokoľvek zmeniť, nakoľko veria, že iba vďaka inštrukciám od sestier ich deti prosperujú.

Zmenu bolo treba urobiť postupne. Požiadala som, aby sme začali s jedným chlapcom, pričom o druhého sa zatiaľ bude starať otecko. Bábätko sa v polohe pololežmo za pomoci klobúčika (bola tuhšia uzdička, ktorú som odporúčala dať čo najskôr podstrihnúť) čochvíľa prisalo a pekne sa dojčilo. Teda pekne aspoň z môjho pohľadu. Mamička bola zneistená, že nepije tak intenzívne ako bola zvyknutá pri fľaške a tiež, že to trvá dlho, nie iba pár minút. Otecko medzitým zobral druhé bábätko a zatiaľ ho kŕmil fľašou v polohe pololežmo, bez perinky. Potrebovala som sa totiž uistiť, že mamička zvládne zmenu najprv s jedným dieťaťom a potom môže pridať aj druhé. Kŕmenie fľašou v polohe pololežmo tiež začalo pripravovať aj druhé dieťatko na zmenu – pohodlnejšie pitie, ovládanie kŕmenia samotným dieťaťom.

Ako som očakávala, práve zmena spôsobu kŕmenia – zdanlivo veľmi dlhé dojčenie, prispôsobené tempu bábätka, bude pre úspech kľúčové. Počas mojej dvojhodinovej návštevy dieťatko pilo na prsníku s klobúčikom pekne – chvíľu papalo, chvíľu oddychovalo. Mamičke som medzitým vysvetľovala rozdiely medzi tým ako ju zaškolili v pôrodnici (taktovanie, separácia, nárazové pitie, tým spôsobené bolesti bruška a iné) a prirodzeným dojčením najmä počas prvých týždňov gestačného veku – intenzívny neprerušovaný fyzický kontakt, potrebný o to viac, že došlo k dlhej separácii.

Odporučila som čo najskoršie podstrihnutie uzdičky, aby neboli potrebné klobúčiky, a aby bolo satie ešte účinnejšie. Tiež sme sa dohodli na druhej návšteve, kde by som skontrolovala, aké je pitie po podstrihnutí, a ako vyzerá dojčenie aj s druhým bábätkom. Cítila som, že mamička je zmenou neistá, napriek tomu, že v danej chvíli som videla dojčenie ako uspokojivé. Otecko mal odrazu obavy, že dojčenie nebude to jediné, čo situáciu po jeho odchode do práce, zjednoduší.

Bohužiaľ, ku opätovnej návšteve už neprišlo, nakoľko podstrihnutie uzdičiek bolo pre nich logisticky náročné a najmä, dojčenie im pripadalo oproti kŕmeniu fľašou, nedostatočné, slabé. Otecko pri kontrolnom telefonáte sľúbil, že budú stále skúšať, ale že potrebujú čas, kým chlapci zosilnejú. Ako som predpokladala, už sa neozvali, zrejme sa už nedojčia. Zmena je náročná najmä v prvé dni a ak sa rodičia nevytrvajú, tak každým ďalším dňom je to ťažšie.  Pritom napriek dvom mesiacom stráveným na fľaši, ale dostatku mlieka, nebol problém s prisatím a dojčením. Bodom zlomu bola náročnosť zmeny naprogramovania starostlivosti vyškolenej v pôrodnici.

Čo fungovalo:

• mamička odsávala a mala dostatok mliečka pre obe deti
• bábätká sa napriek dvom mesiacom kŕmenia mimo prsníka pekne prisali a dokázali sa pekne dojčiť

Čo nefungovalo:

• predčasniatka, napriek sa snahám o krátkodobé klokankovanie, kŕmia v pôrodniciach fľašou, s povinným 3 hodinovým taktovaním predpísaným objemom, ktoré má dieťatko vypiť za 10 minút. Potom musí oddychovať v perinke. Mamička musí toto zvládnuť predpísaným spôsobom, aby mohla dieťatko zobrať domov. (Inými slovami, mamička je silno naprogramovaná na predpísaný spôsob starostlivosti, ktorý však nezodpovedá prirodzenej potrebe dieťatka a už vôbec nie je kompatibilné s dojčením)
• Mamička, prvorodička, nemala žiadnu predošlú skúsenosť s dojčením a zmeniť vtedy naprogramovanie z nemocnice je bez vonkajšej pomoci veľmi náročné, ak nie nemožné
• mamička mala jedinú pomoc v podobe otecka, ktorý mal ísť opäť do práce. Pomoc je pritom pre úspešnosť dojčenia kľúčová. Jednak poskytne psychickú podporu, ale najmä praktickú. Tu našťastie svitá na lepšie časy, kvôli materskej dovolenke pre otcov.

Dvojičky #2:

Mamička bola druhorodička, veľmi starostlivo si vyberala pôrodnicu a pomoc pri pôrode – dulu. Veľmi jej záležalo na tom, aby bol pôrod prirodzený, nie sekcia. Pri prvom synovi, dnes 4 ročnom, som pomáhala s dojčením a starostlivosťou okolo bábätka. Dojčený bol takmer 3 roky. Príprava a skúsenosť bola výborná, ja som bola v pohotovosti.

Pôrod prebehol viac-menej podľa plánu, i keď plánovaná dula nakoniec nemohla prísť, ale bola aspoň na telefóne.  Dala napr. veľmi cennú radu ako masírovaním bradaviek urýchliť kontrakcie. Pri pôrode bol aj otecko, čo je významná podpora. Dojčenie po pôrode bolo bez väčších problémov, mamička mala akurát obavu, či má dostatok mliečka.

Pri mojej domácej poradenskej návšteve sme nastavili čo najpohodovejšie spoločné dojčenie v polohe pololežmo. Prvé cca dva mesiace boli deti prakticky neodložiteľné. Vzali sme to s úsmevom, že mamička je teraz ako medvedica, ktorá vylezie von až po niekoľkých týždňoch dojčenia. Pri dvojičkách je totiž náročný ten fakt, že spoločné nosenie a dojčenie nie je také jednoduché ako pri jednom dieťati a je jednoduchšie, aspoň prvé týždne, mať ten spoločný komfort gaučového brlohu…

Mamička býva našťastie spolu s mamou, ktorá síce chodí do práce, ale pomáha s varením a chodom domácnosti. Od šestonedelia využil otecko možnosť ostať doma na materskej, čo je veľmi dôležitá pomoc, aj pri starostlivosti o staršieho syna.

Mamička mala neustálu obavu o dostatok mliečka (aj kvôli tlaku okolia), najmä jeden synček je veľmi náročný. Niet divu – keď sa narodili, mali chlapci okolo 15teho percentilu, ale v troch mesiacoch sa však jeden vyšplhal na 50ty percentil a ten náročnejší na 70ty percentil. Mamička má tak určite dosť mliečka aj bez podporných látok, i keď už prekonala aj jednu ľahšiu laktačnu krízu, keď sa ozvala perióda a tvorba mliečka na pár dní mierne poklesla (čo nie je možné riešiť inak ako časom).

V treťom mesiaci to v súčasnosti vyzerá tak, že v noci sa väčšinou budia spolu (ak je spln, tak nespia), cez deň je to rôzne. Náročnejší synček potrebuje prsník skoro stále, ten druhý vydrží aj sám. Pri chladnejšom počasí vedia spinkať vonku spolu v kočíku. Nosia sa aj v nosiči, ale každý samostatne.

Čo fungovalo:

• skúsenosť s dojčením
• výborná príprava pred pôrodom
• prirodzený pôrod
• poradenská pomoc hneď na začiatku
• pomoc otecka a babky
• pohoda pri spoločnom dojčení (prvé týždne „brlohovanie“)
• spoločné spanie

Čo nefungovalo:

• obava o dostatok mlieka, stres spôsobený okolím
• nosič pre dvojičky, mamička nosila jednotlivo. Skúšala aj spoločný uväz v šatke, ale nešlo jej to

Dvojičky #3:

Veľmi skúsená mamička, päť starších detí, všetky dojčené a nosené. Prirodzený a pohodový prístup ku materstvu – deti majú nasledovať mamu, nie opačne. Mama má žiť svoj život, potom je radosť mať aj viac detí. Dvojičky (chlapci) sa narodili koncom roku 2019, krátko pre spoločenskými zmenami spôsobených tzv. covidom. Vďaka tomu boli všetci pokope (najstaršia dcéra mala vtedy 15 rokov), muž mohol zrazu pracovať z domu, čo bolo v minulosti napriek urgenciám nemožné. Mala teda dostatok pomocníkov. Ako skúsená dojčiaca mama nemala s dojčením žiadne problémy, deti boli dojčené takmer tri roky.

 

Čo fungovalo:

• spoločná domácnosť. Skvelé, toľko ľudí pokope
• praktická skúsenosť s dojčením a starostlivosťou o deti.
• spoločné spanie

Čo nefungovalo:

• Spoločné nosenie. Staršie deti iba nosila, tu bolo prvýkrát potrebné zapojiť aj kočík, čo pokladala za veľké obmedzenie. Akonáhle to bolo možné, nosili viacerí členovia domácnosti
• Spoločné dojčenie po šestonedelí. Deti boli dojčené na požiadanie, hocikde a hocikedy, ale väčšinou osve. Druhé dieťa vtedy niekto nosil a tíšil. (poznámka – spoločné dojčenie/nedojčenie závisí aj od bábätiek, tu sa jednalo o dvojvaječné dvojičky, každé má iný temperament)
• Nebol prirodzený pôrod, ale sekcia. Na začiatku bolo preto náročnejšie dojčiť a nájsť dobrú polohu.

Odporúčania

• Nebáť sa mať viac detí, je to radosť. Treba však žiť svoj život a deti brať ako jeho súčasť.
• Mamička najradšej dojčila každé dieťa osve
• Oblečenie môže byť rovnaké, ale topánočky nech má každý iné
• Na meniny očakáva darčeky aj dieťa, ktoré nemá sviatok. Voľte preto radšej mená tak, aby ich mohli sláviť spolu
• Pomoc je zásadná. Je skvelé rodiť cez pandémiu, keď ma muž homeoffice J. Staršie deti sú skvelí pomocníci
• Dvojičky sú úžasné! Sú dvaja!

Pre zopakovanie, najrizikovejšie faktory pri dvojičkách

• mamička prvorodička
• predčasný pôrod a deti v inkubátore – dochádza k neprirodzenému naprogramovaniu starostlivosti o deti
• fyzická a logistická náročnosť starostlivosti

Odporúčaná príprava

• záujem o prirodzený pôrod, príprava s dulou
• v prípade predčasného pôrodu odsávanie mlieka (kvalitná odsávačka)
• v prípade prvorodičky alebo ak staršie deti neboli dojčené, zabezpečiť si poradkyňu pri dojčení hneď pri príchode domov. Ideálne aj viacero návštev.
• Prirodzená poloha pololežmo je skvelá aj tu – zabezpečí mamičke maximálny komfort pri spoločnom dojčení
• Zabezpečiť si fyzickú pomoc nonstop minimálne na obdobie šestonedelia. Ideál je otecko na materskej a babky poruke.