pre časopis Dieťa 12/2022-01/2023
Trauma z dojčenia
Na portáli Rodinka sa objavil zaujímavý rozhovor aj o dojčení s Katkou Koščovou. Myslím, že predstavuje dosť veľkú skupinu matiek, ktoré napriek dobrému nastaveniu ku dojčeniu, príprave a dokonca aj podpore, nakoniec nedojčila. Namiesto radosti z dojčenia sa nakoniec z toho stala trauma. Prečo? Dalo sa to aj inak?
Katka Koščová: Prevláda tu naratív, že keď nedojčíš, nie je to dobré a strašne ubližuješ svojmu dieťaťu
Keď sa vrátime k narodeniu Vášho syna, vtedy ste prežívali úzkostné stavy. Čo sa stalo?
Mám pocit, že najväčší spúšťač mojich úzkostí bolo dojčenie. Napriek tomu, že som mala načítané všetko od Mamily, dokonca som bola presvedčená, že budem svoje dieťa dojčiť pomaly do strednej školy, nepodarilo sa mi to. Mohla som do seba pchať senovky grécke, aj benedikty na podporu laktácie, odsávať, aby sa rozbehla tvorba mlieka, nič nezaberalo. Nešlo to ani s laktačnou poradkyňou. Dva mesiace sme cievkovali.
Keď sa Adamko zobudil, zakaždým ma prepadol des, že mu nemám čo dať jesť, že som hrozná matka, lebo neviem ani ako nakŕmiť vlastné dieťa. Môj muž, ktorý bol pri každom jednom dojčení a mohol to sledovať v priamom prenose, mi po dvoch mesiacoch povedal – dosť. Máme krásne dvojmesačné dieťa a ja som si ho vôbec neužila, len som stále v strese. Bol toho názoru, že sa musíme upokojiť a že môžeme byť šťastní, že žijeme v dobe plnej vymožeností, že naše dieťa nezomrie od hladu, lebo existuje umelé mlieko a v oveľa inej kvalite ako kedysi.
Prevláda tu však naratív, že keď nedojčíš, nie je to dobré a strašne ubližuješ svojmu dieťaťu. Za každú cenu je treba hľadať cesty, ako dojčiť. Mala som pocit, že som urobila všetko, čo bolo v mojich silách, nevládala som už ani psychicky, ani fyzicky. Vety, že nedojčí len ten, kto nechce, ma dávali dole. Mala som pocit príšerného zlyhania. Myslím si, že to ešte viac prehĺbilo moju úzkosť.
Je tu obrovský tlak na dojčenie.
Súhlasím s tým, že dojčenie je úplné úžasné a že pre bábätko je najlepšie. Ale ak to niekomu nejde, potom tlačiť na mamy, že sa nemajú vzdávať, ale snažiť sa, nech to stojí, čo to stojí, môže spustiť tým mamám, ktorým sa nedarí ohromne depresívne stavy.
Chcela by som, aby existovala podpora aj pre tie mamy, ktorým to nevyšlo, aby im niekto povedal už dosť, nechajte to teraz tak a poďte sa sústrediť na svoje bábätko, aby ste si ho mohli užiť. Toto momentálne chýba. Podporu, ktorú som potrebovala, som našťastie dostala od môjho muža. Až vtedy som sa trošku upokojila.
…
Aká sa Vám zdala podpora dojčenia v pôrodnici?
V našej prešovskej nemocnici bola podpora dojčenia všade. Od začiatku mi malého prikladali a veľmi sa snažili, aby každá žena dojčila. Aj sestry boli veľmi zlaté. Mala som pocit, že to tam fičalo.
Len sa to nepodarilo
…
Nič z toho, čo som si plánovala, nevyšlo. Mala som predstavu, že budem rodiť super ľahko ako moja mama alebo sestra. Vôbec som z toho nemala strach. A zrazu sekcia. Neviem, či som mala popôrodnú depresiu, ale dostala som sa kvôli týmto obrazom, ktoré nám vnucuje spoločnosť, do úzkostných stavov.
https://www.dojcenie.eu/2018/12/pripad-malej-brady/
https://www.dojcenie.eu/mala-brada/
Moja odpoveď:
Je mi veľmi ľúto každej mamičky, ktorá dojčiť chcela, ale bohužiaľ sa jej to nepodarilo. Áno, je pravda, že poradkyne v Mamile sú školené, aby mamičku maximálne podporili v dojčení. I za cenu dvojmesačného dokrmovania po prste cievkou, konzumovania množstva podporných prostriedkov a popritom odsávania mlieka niekoľkokrát denne. Myslené je to úprimne, dobre, ale dnes to už vidím inak.
Spoznaním biologickej starostlivosti o dieťa a ďalšími poznatkami pri starostlivosti o dieťa, už dávno nie je pre mňa dojčenie jediným cieľom poradenstva. Snažím sa, aby výsledkom poradenstva bola maximalizácia vzťahu mama-dieťa, kedy vzniká tá úžasná radosť zo vzájomnej blízkosti. V článku Dieťa 8-9/2020, „Nedojčím, som horšia matka?“ (https://www.dojcenie.eu/2020/08/nedojcim-som-horsia-matka/), som sa venovala práve tejto téme, kde sa snažím pomôcť mamičkám hľadať to podstatné pri starostlivosti o dieťatko. Dojčenie je úžasné, ale nie je to jediné.
Dnes skúsim rozobrať štandardné poradenské postupy, prečo boli použité a prečo vlastne nepomohli.
Viera, že budem dojčiť – našťastie, s touto vierou prichádza u nás do pôrodnice väčšina mamičiek. Povedomie o význame dojčenia je veľmi silné. Na západe je to horšie, tam sa často mamičiek v pôrodnici vopred pýtajú, či chcú dojčiť alebo či chcú fľašu
Mať všetko načítané od Mamily – to je pekné a pomáha to prekonať prekážky, ktoré sa u nás kladú pri pôrodoch. Mamička, ktorá si veci vopred naštuduje, má obvykle záujem o bonding, nefarmaceutický prístup, voľnú polohu pri pôrode. Pokiaľ si však nevyberie špeciálnu pôrodnicu obvykle za hranicami Slovenska alebo si aspoň nezabezpečí dulu ku pôrodu, tak vysnívaný bonding skončí s perinkou v náručí. Verím, že Katka K. mala dobrú podporu už pri pôrode.
„Malého mi prikladali“ – a snažili sa, aby každá žena dojčila. Toto znie voči matke veľmi nemohúco, nehovoriac o bábätku. Pri dojčení má mať každý svoju úlohu. Mamička má vytvoriť životný priestor, živú hrejivú postieľku zo svojej hrude a úlohou bábätka je vychutnať si prítomnosť na mamičke, nájsť prsník a dojčiť sa. Dokáže to od prvých okamihov samé, s malou podporou mamičky (v prípade sekcie je možná i pomoc inej osoby). Má sa teda predovšetkým podporovať snaha dieťatka, nie mamičky. Tej stačí, aby bola prítomná a bolo jej umožnené správať sa prirodzene.
U nás sa obvykle prikladá perinka, teda dieťa v perinke (dieťa by ukladali), ktoré je v nej úplne znehybnené a je mu umožnené iba otvárať ústa. Dojčenie perinky, teda dieťaťa v perinke, je obvykle prvá veľká prekážka pre úspešné dojčenie.
Senovka grécka, benedikt lekársky – je skvelá pomoc pre rozbeh tvorby mlieka, ak NAOZAJ nie je dostatok mlieka a je POTREBNÝ dokrm. Podstatné je však dostať dieťa na prsník a dojčiť sa bez obmedzení.
Odsávanie – obrovský psychický nápor na mamičku, ktorá namiesto starostlivosti o dieťatko odsáva mliečko, aby ostala zachovaná tvorba mlieka a príp. sa zvyšovala. Je to skvelá pomôcka, ak sú z akýchkoľvek príčin mama a dieťatko oddelené a je potrebné tvorbu mlieča zachovať. Ak sú však spolu, bábätko treba dostať na prsník a tam vďaka cievke a dokrmu tvorbu mliečka postupne rozbehnú, pričom dieťatko vypije každú kvapku materského mlieka.
Cievkovanie – dokrm dieťaťa na prsníku s pomocou cievky. Základná pomôcka pri podpore dojčenia, vďaka ktorej dieťa pije na prsníku dokrm a zároveň saje mliečko z prsníka, pričom zároveň stimuluje jeho tvorbu. Pri používaní cievky je úplným nezmyslom odsávať a neskôr použiť odsaté mlieko.
Je možné, že ani pri použití cievky nebude tvorba laktácia zvýšená, a to z dvoch možných dôvodov: časové obmedzovanie dojčenia a/alebo nedostatočné prisatie, a tým slabá stimulácia tvorby mlieka.
Cievkovanie po prste – dokrm dieťaťa po prste s pomocou cievky. (Z článku nie je úplne jasné, či sa jednalo o použitie cievky na prsníku alebo na prste). Z nejakých mne neznámych dôvodov toto poradkyne pokladajú za náhradu dojčenia, ktorá vraj neohrozí dojčenie na rozdiel od fľašky. Z môjho technického pohľadu (som inžinierka) sa jedná o rovnaké kŕmenie mimo prsníka, pričom fľašu pokladám pre mamičku omnoho pohodlnejšiu a vhodnejšiu pre kŕmenie v prirodzenej polohe pololežmo (viď článok Dieťa 8-/2020). Stretla som sa s extrémom, kedy mamička kŕmila staršie dieťa po prste vyše roka a keď sa to malo zopakovať aj pri mladšom, tak si ma vyhľadala, lebo si to už nechcela zopakovať.
Podstrihnutie podjazýčkovej uzdičky – v článku spomenuté nebolo, ale obvykle patrí do poradenského kompletu, ak je väčší problém.
Priečna poloha – boli tu spomenuté skoro všetky podporné mechanizmy, až na jeden zásadný – priečna poloha/horizontálna pri dojčení, hlavný nástroj poradkýň Mamily. Táto poloha dokáže zlepšiť niektoré parametre dojčenia oproti klasickej kolískovej polohe (mierne zvýši záklon hlavy), ale býva nedostatočná pri anatomických odchýlkach, špeciálne pri malej brade. Viac o nedostatkoch priečnej polohy versus prirodzená poloha pololežmo tu: https://www.youtube.com/watch?v=s3in6LiVmzE
Laktačná poradkyňa – Ani štyri poradkyne nemusia stačiť, pokiaľ neukážu efektívnu polohu pri dojčení
Nikde tu nebol spomenutý klobúčik pri dojčení. Predpokladám, že ho poradkyňa odmietla ako zásadnú vec brániacu dojčeniu, zato však ponúkla odsávanie trvajúce dva mesiace.
Výsledok poradenstva a opatrení bol niekoľko týždňov slabo sajúce príp. neprisávajúce sa dieťa (neviem z článku posúdiť, ktoré je správne). Osobne už neprisávajúce sa dieťa prakticky ani nepoznám, rovnako ako mamičku, ktorá by dva mesiace cievkovala a dojčenie sa výrazne nezlepšilo (je možné, že by tvorba mlieka nebola na 100%). Pri poradenstve používam uvedené podporné prostriedky, ale obvykle v inom poradí a v inom množstve. Aký postup používam?
- Použijem prirodzenú polohu pololežmo
- Ak je tu problém s prisávaním kvôli nedostatku mliečka, použijem cievku na prsníku
- Ak sa dieťa neprisáva kvôli anatomickému problému – malá brada, či vpáčené bradavky použijem polohu v sede, príp. i vertikálne v šatke. Dieťa tam má hlbší záklon hlavy dozadu než pri polohe pololežmo, brada ide viac dopredu a mamička dokáže dieťa držaním lepšie usmerňovať. Je náročnejšia na prevedenie, ale býva veľmi úspešná. Ak treba, pridáme cievku s dokrmom
- Ak sa dieťa ani v polohe v sede nedokáže prisať na prsník alebo sa tam dlhšie neudrží, použijeme klobúčik. Niekedy je potrebné vyskúšať viac druhov. Dieťatku so slabším podtlakom (kvôli malej sánke, či prirastenej uzdičke) umožní mať vytiahnutú bradavku (umelú) a sať. Pri správnej indikácii a v správnej polohe (nie horizontálnej) je to dojčenie zachraňujúca pomôcka.
- Ak je klobúčik potrebný používať dlhodobejšie (niekedy je potrebný len na začiatok dojčenia) je vhodné riešiť podstrihnutie podjazýčkovej uzdičky (uvidí sa 2-3 dni)
- Podstrihnutie uzdičky treba riešiť vždy, keď napriek dobrému prisatiu je dojčenie bolestivé
- Podľa množstva použitého dokrmu a rýchlosti nábehu tvorby vlastného mlieka zhodnotím potrebu podporných látok (obvykle je dobré počkať 2-3dni)
Príbeh Katky je podobný ako Prípad malej brady https://www.dojcenie.eu/2018/12/pripad-malej-brady/. Na stránke nájdete článok z Dieťaťa 12/2018 -01/2019, ale aj veľmi dôležité video https://www.dojcenie.eu/mala-brada/, kde je zachytené poradenstvo v praxi. Rovnako ako pri Katke, aj tu mamička neúspešne požívala cievku. Pomohla je zmena polohy a použitie klobúčika.
Čím náročnejšie je dostať dieťa na prsník, tým dôležitejšia je podpora mamičky jej okolím. Tiež je veľmi dôležitý následný monitoring, či všetko ide podľa odporúčaní. Ak som prítomná, všetko sa môže zdať v pohode. Keď odídem, môže prísť kríza, niečo nefunguje, siahne sa i po fľaške. Ak však mama nie je sama, má dobrú podporu rodiny a je so mnou v pravidelnom kontakte, tak je vysoká pravdepodobnosť, že dojčenie bude úspešné.
Pevné verím, že postupným zavedením nových techník (môj postup je zhodný s odporúčaniami Mliečnej ligy) aj u iných poradkýň, ideálne priamo v pôrodniciach, nebudú už mamičky prežívať stres kvôli dojčeniu.
