pre časopis Dieťa 10-11/2022

Prirodzená poloha matky a dieťaťa ako základný faktor biologickej starostlivosti

Je tomu práve päť rokov, čo som na stránkach Dieťaťa (08-09/2017) zverejnila svoj prvý článok s názvom Revolúcia v dojčení – Dojčenie v polohe pololežmo. Pevne verím, že zmenu v polohe pri dojčení mamičky vyskúšali, a to im prinieslo pozitívne zmeny pri starostlivosti o dieťatko. Dnes by som rada urobila krátke zopakovanie o význame tejto polohy a pripojila slová, či výsledky výskumu,  od niektorých odborníkov.

Suzanne Colson PhD, MSc, BA, docentka a pôrodná asistentka vo výskume na Canterbury Christ Church University College, v ktorom do laktačnej praxe uvádza pojem Biologická starostlivosť:

• Dojčenie v polohe pololežmo sprístupňuje telo matky pre pohyb novorodenca. Umožňuje ho na 20 pôvodných novorodeneckých reflexov a tieto reflexy pôsobia zároveň ako stimulanty dojčenia.
• Analýzou dát sa ako jediná dôležitá premenná ukázala pozícia matky pri dojčení, ktorá spúšťa reflexy buď ako stimulanty alebo ako bariéry. Tieto vrodené pohyby sú na prekážku vo chvíli, keď od seba gravitačná sila odtláča matku a dieťa

Pozn.:

Inými slovami, pokiaľ je dieťa v prirodzenej polohe pololežmo, tak môže dokonale ovládať svoje telo, svoje končatiny, komunikovať s mamičkou, ale aj samé sa dojčiť. Čím menšia vrstva oblečenia, tým je to jednoduchšie. Kým je vo svojom prirodzenom prostredí, na tele matky, môže sa podľa potreby dojčiť, hrať alebo spať. Mamička musí jedine pohodlne sedieť (príp. dať dieťatko do šatky) a poskytnúť dieťatkutento priestor. Gravitačná sila maximálne podporuje pohyb dieťaťa, ale aj správne prisatie.

Akonáhle sa dieťa dostáva do horizontálnej polohy, začína gravitácia pôsobiť proti potrebám dieťaťa – odtláča ho od mamičky, neumožňuje dať hlavičku do záklonu a dobre sa prisať. Navyše, ak je v perinke, tak je úplne bezmocné a dobré prisatie je veľkú skupinu detí nemožné dosiahnuť.

Samozrejme, ak je dieťa odložené v postieľke, tak reflexy nefungujú žiadne a stav dieťaťa riadi namiesto oxytocínu kortizol. Mamička vtedy rovnako neovláda svoje inštinkty a veľmi ľahko sa podriaďuje marketingu umelého mlieka a náhradám prsníka (cumlík, fľaša, perinka, kočiarik).

Anna Pohořálková,  česká odborníčka na vertikálne nosenie – fyziologickú polohu pre nosenie vníma vertikálnu polohu. Z jej prednášok:

• V tejto polohe je možný kontakt telo na telov najväčšej možnej miere.
• Táto poloha umožňuje matke vnímať intenzívne čuchom vôňu detskej hlavičky, čo podporuje materské správanie matky .
• Reflexné správanie dieťaťa pri zdvihnutí a priložení na telo – zdvihnutie a pokrčenie nožičiek v tzv abdukčno- flekčnej polohe– dokazuje, že dieťa hľadá oporu tela nosiča.
• Úchopový reflexsa nám lepšie osvetlí, keď pochopíme, že je pozostatkom z obdobia, kedy sa mláďa rodu homo muselo pevne držať srsti matky a nosenie bolo podmienkou jeho prežitia.
• Vertikálne nosenie s abdukčno-flekčnou polohou dolných končatín je veľmi priaznivé pre zdravý vývoj bedrových kĺbov.
• je v súlade s potrebami bábätka a podporuje puto medzi matkou a dieťaťom, ktoré má zásadný vplyv na psychické aj fyzické zdravie oboch.

Etnograf Mnislav Zelený Atapana, Prirodzenosť vertikálneho nosenia **:

„Ich (Indiánov, pozn.) život je prirodzený, náš život je neprirodzený vo všetkom. Nech už je to v obliekaní, v chodení, vo všetkom. Správne by sme mali aspoň chodiť bosí, aby sa aj to telo správalo inak. Správne by deti mali matky nosiť na sebe, aby ich psychika bola lepšia. A to vo vertikálnej polohe. Samozrejme, že kočiariky škodia, to je úplné šialenstvo. Deti niekam odkladáme, jednoducho je to odkladanie. Spite a dajte nám pokoj. Kočiariky, buginy, postieľky – to všetko je zle, je to proti psychike toho dieťaťa. A tiež vidno, že sme sa poučili a veľa mamičiek už nosí deti v šatke. Odborník jednoducho povie, že spojenie, čo najdlhšie spojenie s materským telom posilňuje psychiku dieťaťa, aby bolo vyrovnané a silné. A ak ho dáme bokom, tak tam sa poneviera, reve. Prečo deti rumázgajú? Lebo im chýba dotyk, materský dotyk. My ich odkladáme.

Ich (indiánska) výchova fascinuje.  Vertikálna poloha je dôležitá, nie tá horizontálna. Všetko máme vo vertikále – podzemie, zem, nebesia. Jednoducho pozeráme smerom hore, k nebesiam, či už k božstvu alebo čomukoľvek inému.  Preto telo tiež rastie hore, do výšky. Keď sa začneme hrbiť, je to zle. Zle chodíme, máme topánky. To všetko spolu súvisí. Máme ortopedické vložky, lebo sme zničení asfaltom, tým všetkým. Nebeháme po džungli, bosí. Ich deti sú krásne rovné, nemajú problém s chrbticou, tam civilizačné choroby nepoznajú. Tá vertikála im pomáha motoricky – keď vidím ako lezie po strome, skáče  – je to jednoducho šelma. My sme zvieratá, na to zabúdame. Našim deťom podstrkujeme bavlnky, postieľky a toto a tamto, aby sa malo tzv. dobre, aby malo blahobyt, pohodlie. A táto pohodlnosť ničí naše fyzické i duševné telo.“

 

,Výsledok štúdie, Nosenie detí vo vzpriamenej polohe ako prevencia ušných infekcií: *

• Ležanie na chrbte v horizontálnej polohe môže byť významným faktorom , ktorý prispieva k vzniku ušných infekcií u detí. Reflux obsahu do stredného ucha spôsobuje ušné infekcie. Refluxná choroba pažeráka je u dojčiat pomerne častá, pretože zvieračom často chvíľu trvá než sa úplne zatvoria .
• Rodičom detí s diagnostikovanou GERD odporúča nosiť deti vo zvislej polohe, aby sa príznaky zmiernili . Keď deti ležia vo vodorovnej polohe, príznaky sa zhoršujú a navyše sa žalúdočné šťavy môžu dostať ľahšie do nezrelé Eustachovej trubice a reflux z hrdla do stredného ucha je tak viac pravdepodobný . To isté môže nastať , keď sú deti kŕmené fliaš v polohe na chrbte a nie ľahko vzpriamene – mlieko sa môže dostať do stredného ucha . Mierne vzpriamená poloha zabraňuje vstupu mlieka do stredného ucha .

 

Výsledným efektom vertikalizovanej polohy pololežmo, ale aj vzpriamene napr. pri nosení,  je kvalitné prisatie. Gravitácia a hlavička vo vertikále umožnia záklon hlavičky, čo maximalizuje otvorenie úst a vystúpenie brady do popredia. Záklon hlavy uvoľní dýchacie cesty a uľahčí priechod mliečka v synchronizácii s dýchaním. Vystrčená brada umožní kontakt s prsníkom. Ak je dieťa pololežmo, t.j. hlavička je zhora na prsníku (viď foto), tak tiaž hlavičky túto bradu zatlačí hlboko do prsníka, a tým umožní maximálne komfortné dojčenie. Na snímku z animácie je zrejmé, že k úprave záklonu došlo v horizontálnej polohe, nakoľko brada nie je zatlačená do prsníka. Stačí malá zmena a dieťatko bude piť ešte ľahšie.

Ešte drobnosť – ak hlavička nie je zaklonená, ide do prsníka ako prvý nos. Na zhodnotenie kvalitného prisatia nie je preto vôbec dôležité sledovať nos, iba bradu. Brada v prsníku je kľúčový faktor pitia – jednak stláča prsník, a tak pomáha vypudzovať mliečko a jednak umožní maximálne vnorenie bradavky do ústnej dutiny dieťatka. Nos dojčenie nezlepší ani nezhorší, nie je preto ukazovateľ ničoho. Dokonca, aj keď je zaborený v prsníku, vďaka jeho tvaru dieťa cez neho dokáže dýchať. Ak náhodou nie, tak sa pustí a prisaje sa znova. Samozrejme, ak dieťatko dýcha s námahou, môžeme tomu pomôcť a miernym povytiahnutím prsníka, prípadne posunutím dieťatka vyššie,  zvýšime záklon hlavy a tým uvoľníme noštek.

Dovolím si tvrdiť, že dojčenie v nevhodnej polohe bolo aj v minulosti príčinou slabej prosperity dieťatka. Vysoká miera úmrtnosti dojčiat nebola podľa mňa spôsobená strašnými detskými chorobami, ale nedostatkom materského mliečka, vďaka ktorému by takýmto chorobám odolalo. Materské mliečko a dojčenie budujú imunitný systém, žiadna chémia z výrobnej haly. Historická pozitívna pamäť nám potom samozrejme hovorí, že v minulosti bolo u nás dojčených väčšina detí. Určite áno, tie vďaka maminmu mliečku prežili. Tie čo neprežili, o tých nevieme prakticky nič.

Biologická starostlivosť o dieťatko je úžasný nástroj, ktorý nám bol venovaný zhora. Treba si ho preto vychutnať.

Zdroj *

• Tasker , A. , Dettmar , P. W. , Panetta , M. , Koufman ,J. A. , Birchall , J. P. , and Pearson , J. P.
• ( 2002a ) . Is gastric reflux a cause of otitis media with Effusion in children ? The Laryngoscope ,112:1930 – 1934 .

**: 19ta minúta, https://www.reflex.cz/clanek/video/87060/jsme-chudaci-je-to-cim-dal-horsi-ceka-nas-pad-rika-etnograf-zeleny-atapana.html