pre časopis Dieťa 12/2021-01/2022

Dojčenie nemá byť cieľ, ale prostriedok

Stretávam sa pravidelne s mamičkami s podobným problémom – deti majú niekoľko mesiacov, sú celý čas plne dojčené, ale mamičky nie sú spokojné, lebo cítia, že niečo nie je v poriadku. Na pôrod a dojčenie sa poctivo pripravovali, študovali literatúru, chodili na prípravné kurzy, po pôrode mali u seba laktačnú poradkyňu. S dieťatkom sú celý čas spolu, nepoužívajú fľašu ani cumlík, spia spolu, nosia sa. Majú však pocit, že teraz už dieťa nemá o prsník záujem, mama má obavu, či neprichádza o mliečko. Na mňa sa obracajú, lebo po prečítaní článkov a zhliadnutí  videí vidia, že problém môže byť niekde inde ako si doposiaľ mysleli. Často už skúsili dojčiť v zmenenej polohe (pololežmo, či vertikálne) a vidia, že to pomohlo, ale ešte nie celkom.

Keď začneme spolu analyzovať, čo sa dialo predtým ako sa veci začali zhoršovať, býva to podobné –  mamičky dojčili na požiadanie, bez cumlíka, či fľaše. Avšak boli inštruované dojčiť v priečnej polohe (horizontálnej), o ktorej netušili, že môže spôsobiť nejaký problém. Samozrejme sa domnievali, že to má byť najlepšia poloha pre dojčenie, však ju školia skúsené poradkyne. Do takého mesiaca dieťatko krásne priberalo, mliečka bolo habadej, aj na rozdávanie. Potom však postupne prišlo ku zmene – dieťatko zrazu začalo byť pri dojčení nespokojné, často len párkrát potiahlo, pustilo prsník a rozplakalo sa. Nové pokusy o priloženie ho ešte viac podráždili. Poradkyňa to pri kontrole vyhodnotila ako nedostatok mlieka, i keď obvykle neskontrolovala prírastky, a odporučila bylinky na zvyšovanie tvorby mlieka. Spočiatku mamičke prišlo aj zvláštne, veď doposiaľ mala vždy skôr pocit nadbytku a doposiaľ nedokrmovala, ale súhlasila. Však poradkyňa je skúsená. Dávkovanie bolo maximalizované – viac, ako odporúčam ja pri dieťatku, ktoré je dokrmované umelou výživou a objektívne tak nemá dostatok materského mlieka.

Táto rada na nejaký čas pomohla, ale postupne opäť nastal boj s ochotou, aby bolo dieťa na prsníku. Čoraz viac ho odmietalo. Prioritou dňa sa stalo nadojčenie a uspokojenie bábätka. Bylinky išli stále v plnom prúde (čo ide dosť do peňazí). Manžel začal byť nespokojný, lebo bol odstavený na vedľajšiu koľaj a videl, že celá pozornosť začala padať na dieťa, na mlieko, na bylinky a aj tak bol stále problém.

Ako z toho von, čo sa vlastne stalo, prečo dieťatko nebolo spokojné a mama si vyčítala, že niečo zanedbala?

Mamička pritom nezanedbala nič, ale bohužiaľ, dostala rady, ktoré daný problém spôsobili. Prvou bola priečna poloha. Je pravdou, že zlepšuje niektoré parametre satia oproti iným horizontálnym polohám, nakoľko dosiahne aspoň čiastočný záklon hlavičky a čiastočné vnorenie brady dieťatka do prsníka. Je však náročná, je potrebné, aby matka správne zvládla celý úchop, je nekomfortná – bolí z nej chrbát i ruka. Pre bábätko je neprirodzená – stačí pozrieť na nám podobné živočíšne druhy (primáty, medveď), kde matka nikdy aktívne svoje dieťa nedojčí, len ho jemne pridŕža a umožňuje mu byť na hrudi v dosahu prsníka. Pri priečnej polohe je dieťa plne odkázané na matku ako a či ho k prsníku priloží. Leží na chrbátiku a veľmi málo dokáže využívať svoje prirodzené reflexy, aby sa samé nadojčilo.

Tu sa dostávame k druhej nevhodnej rade – bylinky na podporu tvorby mlieka v čase, keď matka nepoužíva dokrm. Dovtedy dieťa výborne prosperovalo a matka mala skôr pocit prebytku mlieka.

Čo sa v skutočnosti dialo, prečo poradkyňa odporučila podporu tvorby mlieka a prečo to vlastne aspoň nejaký čas fungovalo?

Mesačné a staršie dieťatko už nie je novorodenec, mozog sa rozvíja a začína používať nielen reflexy, ale už aj prvé nadobudnuté skúsenosti. Zväčšilo sa telíčko, hlavička i ústna dutina. S tým je spojené aj lepšie a účinnejšie pitie (zvýšil sa sací podtlak), na jeden hlt prehltne väčšiu dávku mlieka. Ak má mamička dostatok mliečka, tak po prvých dúškoch  sa prúd mlieka rýchlo zvýši a tečie jedna radosť. Ak je dieťatko v dobrej, prirodzenej polohe (pololežmo, vertikálnej, dá sa aj poležiačky na posteli), tak si tento tok mlieka vychutnáva a samé si koriguje pitie. Skúste si predstaviť, že ste riadne smädní a pijete z veľkého pohára plnými dúškami. Zakloníte hlavu dozadu a pohár rýchlo vypijete. Skúste si to však predstaviť v predstaviť v predklone – to sa ešte dá, ale pomaly – alebo tak, že ležíte na chrbte na gauči –  to je už nemožné a veľmi rýchlo vám zabehne a rozkašlete sa. To isté sa deje s dieťatkom v priečnej polohe. Leží na chrbte a mliečko sa leje rýchlejšie ako stíha prehĺtať. Pustí sa, nadýchne sa a opätovne sa obáva znova sa prisať. Na nejaký čas to ešte vyrieši tak, že sa neprisaje poriadne, ale len tak, aby pilo mliečko, čo vyteká samovoľne. Nesnaží sa však sať plnými dúškami. Tvorba mliečka však postupne slabne, a tak po čase už nevyteká samovoľne. Dieťa sa teda prisaje, ale začne tiecť príliš moc, rýchlo sa púšťa a mamička je nešťastná, že dieťa nepije. Postupne sa naozaj môže znížiť i celková tvorba mlieka.  Cez noc problém obvykle nie je, nakoľko pokiaľ dieťa leží na posteli, má lepšiu možnosť regulovať si záklon a prisatie, ako keď ho mama drží.

Poradkyňa toto nesprávne vyhodnotí ako nedostatok mlieka (pritom prírastky sú v poriadku, skôr nadmerné a dokrm nie je žiadny) a odporučí vysokú dávku byliniek. Tá zafunguje tým spôsobom, že mlieko opäť začne vytekať samovoľne a dieťa sa ako-tak napije. Matke ani otcovi sa to síce až tak veľmi nepozdáva, ale keďže to funguje, tak to príjmu. Po čase však odpor ku prsníku nastáva aj napriek tomu a nastáva boj o každý hlt mlieka.

Dieťa má niekoľko mesiacov, je plne dojčené, ale mama i otec sú unavení a frustrovaní. Ako z toho von?

V prvom rade si treba uvedomiť skutočnú príčinu, že dieťa neodmietalo prsník, či mlieko, ale nadmerný tok mlieka v nepohodlnej polohe. Potrebuje si obnoviť dôveru, že na prsníku bude príjemne a mliečko podľa vlastnej potreby. Prvou zmenou je zmena polohy pri dojčení. Zmeniť horizonálnu polohu na vertikalizovanú tak, aby sa v nej dieťatko mohlo obsluhovať samé. Poloha pololežmo vo veku troch mesiacov a viac nemusí sprvu fungovať. Je nezvyklá pre dieťa, ale najmä pre mamu, ktorá je v nej neistá. Zneisťuje ju najmä fakt, že dieťa je v nej samostatnejšie a nevie presne, či dieťa drží správne. Tu je jednoznačne najlepším pomocníkom nosič. Vyhral prvé miesto na riešenie štrajku. S ním má mamička omnoho viac istoty, dieťa sedí pevnejšie.

Základnou úlohou je v ňom zvládnuť prvé dojčenie. Teda – ani nie prvé dojčenie, ale prvé nájdenie prsníka a prisatie sa. To je veľký rozdiel a základná psychická stránka riešenia štrajku. Úlohou mamy odteraz nebude dieťa nadojčiť, ale iba poskytnúť priestor pre bábätko, aby sa ono samé mohlo nadojčiť. Výhrou u dieťaťa, ktoré odmieta prsník je každé jedno prisatie. Nie však kvôli objemu vypitého mliečka, ale kvôli dôvere ku prsníku. Potrebuje totiž zistiť, že prsník je príjemné miest pobytu, už z neho neprská a nestrieka mlieko (to sa zmenilo vertikalizáciou dojčenia v nosiči) a môže si samé regulovať koľko a kedy bude piť. Nemusíte sa obávať, nenechá sa vyhladovať. Na jeden hlt vie teraz vypiť niekoľko krát viac, ako keď bolo malé bábätko. Kontrola pocikaných plienok bude kontrola pitia, nie pitie samotné. Zvýšiť chuť objaviť prsník môžete tak, že sa dieťatku pozeráte do očí, prihovárate sa mu a ono sa medzitým šuchne noštekom o bradavku a začne sať. Poloha pololežmo, či posediačky je jednoducho tak, že si sadnete aj s nosičom. Samozrejme, potom môžete dať nosič dole. Takto si postupne vy aj dieťatko zvyknete a vy si začnete dojčene vychutnávať v oddychovej polohe.

Je potrebné začať znižovať bylinky, nie naraz postupne. Každé tri dni znížiť o jednu – dve tablety. Nebojte sa, vaše dieťatko je dostatočne veľké a silné, aby zvládlo prípadný krátkodobý pokles tvorby mliečka. O to viac by malo mať potom záujem o prsník.

Dôležitá zmena je zmena myslenia. Toto je možno najťažšia časť. Odteraz nemá byť prioritou dieťa a mlieko, ale VY a VAŠE POTREBY. Na druhom mieste potreby vášho manžela. Dieťa nič, to je vašou súčasťou, ktorému poskytujete životný priestor. Žiadna postieľka, ale nosič. Nebudete predsa čakať, kým sa dieťa v postieľke zobudí, keď potrebujte ísť do obchodu, či pre staršiu dcérku do škôlky. Dieťa má v nosiči všetko potrebné, hocikedy sa môže obslúžiť . Neriešite, či pilo dve minúty alebo desať. Akurát jedným očkom pozriete, či sa občas aspoň prisaje. Vy žijete svoj život, komentujete ho a dieťatko sa neskutočne komfortným spôsobom učí žiť od vás. Vníma všetky zvuky, pachy, pohyb. Mimochodom, práve pohyb je dôležitým faktorom na uspokojenie dieťaťa. Treba to využiť.