pre časopis Dieťa 08-09/2021
Spomienky na starostlivosť o dieťatko
Povojnové roky priniesli v Československu veľa zmien v starostlivosti o dieťa. Od vojnových čias bola k dispozícii detská výživa s upravenou bielkovinou kravského mlieka prof. Josefa Švejcara, ktorá na jednej strane zachránila množstvo detí, ale na strane druhej začala masívne vytláčať dojčenie. Aj keď sa prof. Švejcar stal neskôr veľkým propagátorom dojčenia a snažil sa zvrátiť prílišné používanie náhrady materského mlieka, socialistickej vláde nedojčenie vyhovovalo, nakoľko pri budovaní socialistickej vlasti potrebovala ženy zapojiť do výrobného procesu.
Nastúpili nové zdravotné normy, kedy od polovice 50tych rokov museli ísť matky rodiť do pôrodníc, kde sa začali deti separovať, matky mohli pestovať deti len s rúškou na tvári, dojčili podľa hodín, začala sa kontrola prírastkov vážením, otcovia mali zakázaný vstup na oddelenie a samozrejme záchrana v podobe povinného očkovania – intenzívna zdravotná intervencia sa zdala byť kľúčom ku záchrane životov (mimochodom, nič nám to nepripomína?). Pritom, ak si spomenieme na deti, ktoré žili podobne ako tie z knihy Čenkovej deti, je jasné, že za tuberkulózou bol hlad a nezdravé bývanie.
Ale to len taká odbočka na úvod.
Tu pôrodnické oddelenie.
„Sestra, tu ten a ten, v noci to a to, ako je, čo je, ale rýchlo, než príde medzimesto!“ – „Okamih, pozriem sa. Je to dievča. Bolo to polhodiny po polnoci, váži 3300g, všetko v poriadku, gratulujem.“ – „Ďakujem,“ povedal nakoniec… a zavesil.
Otec dovliekol kyticu k pôrodnému pavilónu, prešiel chodbou a bezradne ostal stáť pri dverách s malým okienkom z mliečneho skla. Zvonil, domáhal sa vstupu, ale bolo mu povedané, že dovnútra ísť nesmie, kytica mu bola odobraná a okienko pribuchnuté pred nosom. Potom sa okienko otvorilo a dievčenská tvár s rúškou cez ústa mu z diaľky ukázala dieťa. Než objavil detskú tváričku v spleti volánikov a všelijakých načuchraných plienok, zatvorilo sa okienko definitívne. Kedy uvidí matku? Až vstane … za päť dní! Kedy ju pustia domov? Asi za deväť dní. …
Okolo vrátnika prešiel s urazenou nevšímavosťou a ruky z vreciek vytiahol až pred nemocnicou. Predtým sa rodilo doma… a tiež to bolo, uvažoval nahnevane, to je orácií! A nebolo okienok a neboli rúška cez ústa …… a nebolo ničoho. Bolo to omnoho lepšie!
Človek degeneruje, rozhodol. Už ten drobný výhonok vo vatičke chovajú …. a výhonok chúlostivie a mäkne. Hrešíme na deťoch, priznal sa k vine za celé ľudstvo – kazíme ich, ochraňujúc ich telesnú podstatu, a zapierame si, že súčasne krivíme aj ich dušu. Aj v tom malom dietku je predsa kus odolnosti, ktorú si prinieslo na svet. Samo sa chráni a otuží. Tiahol po ulici, myslel na nepekné veci o zdravotníctve – a videl čierno.
Chvíľka horúčkovitého počítania. „Desať hodín! Desať prvých krôčikov do života. A už vlásky, očká, ústa… – Ručičky som nevidel! Zakvílil, – ručičky mi neukázali, sadisti!!“
….
Kočiar
Mal kúpiť prútený a hlboký – tak znel matkin príkaz. „Kočiariky prišli včera,“ šepkala pani Novotná cez pult, – „schovala som vám jeden z pediga!“
….
Úloha druhá : postieľka!
Otec vstúpil do obchodu a požadoval postieľku. Pán Vávra si poškrabal bradu: – „No, postieľka,“ prehovoril zamyslene, „Včera som predal poslednú.“ „Aká bola?“ Spýtal sa otec malomyseľne, „Chrómovaná?“ „Chrómovaná,“ kývol pán Vávra opovržlivo, „Šmejd, nič solídne ako za prvej republiky. Poriadny chróm nad zlato, nie je materiál, pane, Západ nič nepredá… a my sme na dne.“
….
„Čo takto …kôš?“ Otec prekvapene „Načo, prosím ťa?“ „Pre dieťa. Kôš na kolieska posadíš, do koša dáš slamníček, perinku, dieťa… Netvár sa, ako by si chcel rodiť. Príď k nám, dostaneš kôš … a zháňaj kolieska.“
…
Aj oslavovať treba. Večer sa vybral na schôdzku s kamarátmi. Pri prvom litri juhomoravského ho trápilo svedomie, že zbohdarma míňa úspory. Pri druhom litri odumrelo.
Zaspal nadránom hlbokým spánkom spravodlivých. Dospával, ani do práce toho dňa nešiel. Mal predsa nárok na trojdňovú materskú dovolenku.
…
Za piatich dňoch šla matka chodbou ku dverám, v ktorých bolo malé okienko plne obsadené nedočkavým otcom. „Za tri dni ma pustia. Zapíš si, čo všetko musíš priniesť: perinku s čipkami,, čiapočku, košieľku – plátennú, kabátik – ten teplejší. Dve plienky a igelitovú vložku. Nezabudnúť! Jednu plienku gumenú. Kúpiť prikrývku, ružovú. Zajtra!“
„Fajčiť nesmieš, počul otec matkine slová. Deti musia mať len čistý vzduch. Ak sa chceš s dieťaťom hrať, umy si ruky mydlom. A nesmieš ju bozkávať, máš v sebe nádchu, angínu a bohviečo ešte.. Musíš dbať na čistotu a opatrnosť: hlavne v dňoch, týždňoch a mesiacoch.“ „A rokoch,“ povedal otec nahnevane.
…
„Zabudol si čiapočku, košieľku si priniesol nočnú a namiesto igelitovej – dve plienky gumové!“
…
„A sme doma,“ oddýchol si. Z prikrývky sa vylúpla perinka s bohatou obrubou volánikov a čipiek – a z perinky, zmotanej umelecky do rolky a previazané mašľou – dieťa.
„Koľko je hodín?“ „Desať! Musí dostať piť!“ V nasledovných minútach sa otec presvedčil na vlastné oči, že človek je cicavec. Izba sa zmenila na obradný chrám, v ktorej otec čnel a babka dojato posmrkávala. V tej štvrťhodinke sa aj otcovi zdalo, že bol nasýtený sladkým, plnotučným mliekom a rovnaký pocit mala aj maličká, ktorá celkom vyčerpaná námahou a naplnená blahom zaspala mame na lakti. Bola šetrne uložená do košíka a trojica svedkov opustila izbu.
…
Prvé kúpanie
Otec už visí hornou polovicou tela z okna a vyzerá zdravotnú sestru, ktorá príde kúpať. Sestrička bola mladá, otec prejavil nedôveru, ale matka zverila dieťa do cudzích, bacuľatých rúk plná odovzdanosti a dôverčivosti.
…
O funkciách telesných
Poviete: „Strava“ a vyvolá sa predstava plného prsníka, ktorý je najvýdatnejšou studnicou – a vidíte fľašu s cumlíkom a neskôr škrabané jabĺčko, zeleninovú polievočku – a poviete si, že nejde ten pojem ďalej rozoberať a nejde o ňom nič ďalej vymyslieť. Ale matka dojčí a maličká výdatne saje plných pätnásť minút, po druhýkrát naberá živiny celú polhodinu než zaspí – a matka si spomenie: „Koľko asi vypila? Nezdá sa ti, že chudne?“ „Knihy hovoria,“ mienil otec šeptom, „že je dobré dieťa pred dojčením a po ňom vážiť. Dieťa má vypiť šestinu až pätinu svojej váhy denne.“ Od toho dňa bola maličká vážená.
Susedka z druhého poschodia, keď zbadala farbu na plienke, radikálne prehlásila, že ide o stolicu vyslovene hladovú, odporučila, aby matka začala prikrmovať a pochybovačne sa vyslovila o zásobách a fondoch matkinho mlieka. Matka sa zdesila pomyslenia, že stráca mlieko, čo malo za následok, že dieťa dostalo toho dňa mlieka o poznanie menej.
„Viac nemám,“ zakvílila matka. Otec v príručke zistil, že úbytok mlieka býva niekedy spôsobený tiež rušivými psychickými pochodmi – a poslal susedu do horúcich pekiel. Keď na ďalšej stránke sa dočítal, že úbytok nebýva trvalý, dostalo dieťa už nasledujúci deň svoju obvyklú dávku.
….
A prišiel deň, keď bolo možné vložiť dieťa do kočiarika a po prvýkrát mu ukázať kraj zaliaty slnkom. Otec zniesol kočiarik, vyleštil blatníky a do útrob bolo vložené dieťa. S novým cumlíkom v našpúlenej papuľke. O cumlík sa predtým zle pohádali, lebo matka celkom nekompromisne túto pomôcku zavrhla a otec sa od jej názoru odklonil. „Pokladám tvrdenie psychopatológov o tom, že cumlík je škodlivý za nezodpovedné a zhovädilé. Dieťa majúce cumlík má zatvorené ústa a nemôže teda lapať škodlivé častice, ktorými je presýtený mestský vzduch.“ Matka bola týmito argumentami celkom odzbrojená.
…
Otec fotograf
Prvý obrázok vlastného dieťaťa zadovážil otec po uplynutí šestonedelia, kedy sa snažil zvečniť slečnu princeznú ležiacu na váhach. Ďalšie obrázky boli dokonalejšie.
Veľmi vďačne je fotografovať matku s dieťaťom na prsníku. Takýto obrázok nie je vhodné posielať ako pohľadnicu starým tetám – a nie je vhodné chvastať sa jeho ostrosťou a prepracovanosťou s priateľmi pri pive. Ďalší snímok, ktorý je nutné zaradiť do rodinného albumu hneď za tento, musí znázorňovať dieťa, ktoré pije z fľaše. Kontrast oboch obrázkov jasne naznačuje, že dieťa už bolo odstavené a vymenilo matkin prsník za banku s kravským mliekom alebo za ryžový odvar s rozpusteným sušeným mliekom. Dieťaťu totiž napadlo opovrhnúť matkinou stravou a nechuť k nej vyjadrilo tak zreteľne, že matka, ktorá nechcela nútiť prsník násilím, zakúpila fľaše.
Nie je vôbec pravda, že babička z otcovej strany sa na fotke zachmúrila preto, že ju otec nechcel zvečniť v okamžiku, keď sa chystala dieťa pobozkať dieťa na ústa, proti čomu otec rozhodne protestoval, hovoriac, že bozkávaním sa prenášajú choroby. Babička sa ohradila tým, že sama dosýta bozkávala svojich päť detí.
…
Konečne: postieľka
Večer vypukli iné problémy. Dieťa, pestované dosiaľ v pojazdnom košíku, bolo zvyknuté zaspávať v pohybe. Toho dňa však rodičia zistili, že postieľka nespočíva na kolieskach, s hrôzou očakávali, kedy dieťa začne zaspávať. Dočkali sa zlostného nariekania, ktorým sa dieťa domáhalo pohybu. „Je treba ju tomu odnaučiť,“ povedal otec rázne, „musí kľudne zaspať.“ Číhali za dverami a sledovali vzostupný krik. Ruky aj nohy mali pevne zaťaté, oči privreté a srdcervúci krik nimi drásal ako žlčníkový záchvat. Keď sa rodičia prihnali k postieľke, krik o poznanie ochabol a celkom utíchol, keď otec uviedol postieľku do pohybu.
…
Z denníka
Tri mesiace – Sama si drží fľašu. Ležiac naznak, cumlík v ústach a saje.
95 dní „Kŕmiť treba pravidelne,“ povedal Pavlov. „Dostaneš mliečko,“ povedala mama a odišla do kuchyne. Maličká natočila hlavičku a uprene sa zadívala na dvere. Otec hrká hrkálkami, poskakuje ako tajtrlík a – maličká sa díva na dvere. Mama sa vrátila. V ruke fľaše. Strnutie šije pominulo, ústa zamľaskali.
106 dní – Teplota 38,9°C, prichádza doktor. Za dva dni je po soplíku i teplote.
4,5 mesiaca -1x denne strúhané jabĺčko, 1x denne zeleninová polievka
182 dní – špenátik
320 dní „Nenechávajte svoje deti očkovať!“ Spočiatku vyzerá škrabnutie na ramienku neškodne. Ujalo sa to až za päť dní. Maličká je rozpálená horúčkou ako žehlička. Na očkovanom ramienku sa nalial lesklý koláč osýpok a dieťa začervenalú ruku skoro neovláda. Doktor predpíše acylpyrín a hysteps. „To sa musí vybúriť. To je bežná reakcia.“
Rok a 90 dní – Bolo načase skoncovať s plienkami.
Snažila som sa poukázať na najzaujímavejšie rozdiely medzi minulosťou a súčasnosťou, resp. medzitým, čo by naozaj malo patriť minulosti ako prežitok. Cumlíky, fľaše, postieľky, separácia – nič z toho neprináša dieťaťu úžitok. Prílišná zdravotná intervencia, prehnaná hygiena, je rovnako nevhodná, ba priam nebezpečná, vtedy aj dnes. Všetkého s mierou. Prirodzenosť je základ a dobrá odborná pomoc vie byť neoceniteľná.
Kniha: Karel Ptáčnik, Ta maličká, ta je má, 1962
