Pre časopis Dieťa 12/2019-01/2020

Dojčenie a choroby

Zima je typickým obdobím so zvýšenou chorobnosťou. Všetci vieme, že dojčenie má obrovský význam v prevencii a budovaní imunity, ale ako si poradiť, keď dieťatko alebo mama dojčiatka ochorie?

Keď ochorie dieťatko

Významu materského mlieka a budovania imunity sa venoval špeciál časopisu Dieťa [1] :  „Materské mlieko chráni dojčiace sa dieťa aj pred infekciami vďaka IgA protilátkam, ktoré sa doň vylučujú. Obsahuje laktoferín, ktorý v tele dieťatka ničí choroboplodné zárodky a baktérie. Nachádzajú sa v ňom látky, ktoré potláčajú zápal. Ochrana dojčených detí pred infekciami je dobre zdokumentovaná: materské mlieko chráni pred akútnymi a dlhodobými hnačkami, infekciami dýchacieho ústrojenstva, zápalom ušiek, infekciami močového ústrojenstva, otravou krvi novorodenca a nekrotickou kolitídou, pri ktorej môže v dôsledku zápalov odumrieť bábätkám časť čreva, a ktorá je v polovici prípadov smrteľná. Ochrana pred hnačkami, infekciami dýchacieho ústrojenstva, zápalom ušiek, infekciou Haemophilu ifluanzae typu b a čiernym kašľom pretrváva roky po tom, čo sa dieťa prestane dojčiť.

Výskum naznačuje, že ochranný účinok materského mlieka je tým silnejší, čím dlhšie sa dieťa dojčí. Ďalšie významné látky v materskom mlieku – cytokíny a rastové faktory – dodatočne stimulujú imunitný systém dojčaťa, pretože podporujú rast prospešných druhov mikroorganizmov v jeho čreve podľa aktuálnych potrieb jeho organizmu (vo zvýšenej miere počas choroby). “

Jedno je nadovšetko jasné, nie očkovanie, ale  práve materské mlieko pomáha budovať imunitný systém. Jeho vybudovanie časovo koreluje s prirodzeným odstavením, či začiatkom rastu trvalých zubov, t.j. v 3-5 rokoch. Špeciálne pri očkovaniach proti pneumokokom či rotavírusom je dobré zvážiť plusy a mínusy v porovnaní s dojčením.

Takže fajn, už vieme, že materské mlieko nám pomôže s imunitným systémom a bojom proti chorobe. Čo však robiť, ak má dieťa horúčku, čo je najčastejší sprievodný jav choroby? Bežať k doktorovi, nasadiť lieky?

Podľa Dr. Mendelsohna [2] sú horúčky u detí obvyklým príznakom a nepoukazujú na vážnu chorobu, pokiaľ nie sú sprevádzané väčšími zmenami vo vzhľade a správaní, či ďalšími závažnejšími príznakmi, ako sú dýchacie ťažkosti alebo strata vedomia. Výška horúčky nie je ukazovateľom závažnosti choroby. Horúčka vyvolaná infekciou nedosiahne výšku, ktorá by mohla spôsobiť trvalé poškodenie dieťaťa. Horúčky, až na výnimky, nevyžadujú lekársku starostlivosť. Sú prirodzenou obranou tela proti infekcii a mali by sa nechať prebehnúť bez liekov či iného zásahu smerujúcemu k jej zníženiu. Ak je v prípade detí mladších ako dva mesiace teplota vyššia ako 38°C, lekára treba volať hneď. Navštíviť ho treba aj v prípade, ak dieťa vykazuje pretrvávajúcu apatiu, podráždenosť, nedostatok pozornosti, opakovane zvracia, je dehydratované, je podozrenie, že horúčka má inú príčinu (napr. úpal alebo otrava) alebo horúčka bez iných komplikácií trvá viac ako tri dni.

Keď si to zosumarizujeme, v prípade ochorenia dieťaťa:

• Dáme kľudový režim s neobmedzeným dojčením
• Ideálne ísť spolu s dieťaťom do postele, či na gauč, plný fyzický kontakt. Kontakt koža na kožu dokáže citlivo regulovať teplotu dieťaťa, bez obáv z prudkej zmeny teploty, ktorá môže vyvolať febrilné kŕče (ktorých sa podľa Dr. Mendelsohna netreba príliš obávať)
• Sledujeme, či dieťa dostatočne pije a ciká, a či sa správa primerane zdravotnému stavu
• Ideálna tekutina je materské mlieko. Jeho náhradu iba v prípade nedostatočnej tvorby mlieka
• Dieťa, ktoré je už na príkrmoch, môže tieto počas choroby odmietať. Obzvlášť v prípade hnačiek a vracania (napr. rotavírus) sa tohto netreba obávať. Materské mlieko obsahuje všetko potrebné – tekutiny, energiu (tuk), prebiotiká, probiotiká, vitamíny….
• Podľa všeobecných odporúčaní, ak sa stav na štvrtý deň nelepší, ísť k lekárovi, príp. aj skôr, ak sú (viď vyššie)

 

 Keď ochorie (aj) mama

 [4] Existuje len veľmi málo chorôb, pre ktoré by dojčiaca matka mala prestať dojčiť. Zvlášť v prípade infekčných chorôb dostane často nesprávnu informáciu, že musí prestať dojčiť. Väčšinu infekcií spôsobujú vírusy, pričom väčšina vírusových infekcií je najnákazlivejšia ešte pred tým, než matka vôbec tuší, že je chorá. Keď už matka začne mať horúčku (alebo jej začne tiecť z nosa či má hnačku, kašeľ, vyrážku alebo zvracia atď.), tak už pravdepodobne mohla preniesť túto chorobu na dieťa. Materské mlieko však pomáha ochrániť dieťa pred infekciami a matka by mala práve preto v dojčení pokračovať. Ak by dieťa predsa len ochorelo, čo sa môže stať, bude pravdepodobne menej choré, ako keby sa prestalo dojčiť – práve v tomto čase dieťa dojčenie potrebuje najviac. Často sú však matky príjemne prekvapené, že neochorie vôbec. Infekcie spôsobené baktériami (napr. zápal hrdla spôsobený streptokokmi) nie sú dôvodom pre obavy pre presne tie isté dôvody

[3] Pri rozhodovaní o pokračovaní dojčenia počas užívania lieku, je potrebné zvážiť omnoho viac než len to, či dieťa dostane v mlieku nejaké liečivo. Do úvahy je potrebné brať predovšetkým riziká nedojčenia pre matku, dieťa,  rodinu ako aj pre spoločnosť. Rizík nedojčenia je také množstvo, že sa celá problematika zužuje v podstate na túto otázku: Ak bude materské mlieko obsahovať malé množstvo lieku, bude dojčenie predstavovať väčšie riziko než kŕmenie umelým mliekom? Odpoveď znie: Takmer nikdy. Dojčenie s malým množstvom lieku je takmer vždy bezpečnejšie. Inými slovami, byť opatrný znamená pokračovať v dojčení, nie prestať. Nezabúdajte, že prestať dojčiť na týždeň môže znamenať úplné odstavenie, keďže dieťa už môže potom prsník odmietať.

Dojčiace matky, ktoré sa dozvedia, že musia počas užívania určitého lieku prestať dojčiť, by mali požiadať svojho lekára, aby si zo spoľahlivého zdroja (existujú špeciálne databázy liekov s ich reálnym vplyvom na dojčenie) , či je to naozaj nevyhnutné alebo aby jej predpísal iný, bezpečnejší  liek. Ak lekár nie je flexibilný, matka by mala hľadať pomoc inde (napr. poradňa na www.mamila.sk), nemala by však prestať dojčiť.

Prečo väčšina liekov prechádza do mlieka len v malých množstvách? Pretože množstvo, ktoré sa dostane do mlieka, závisí od koncentrácie v matkinej krvi a koncentrácia v matkinej krvi sa často meria v mikrogramoch alebo dokonca nanogramoch na mililiter (milióntina až miliardtina gramu), hoci matka užila celé miligramy lieku (tisícina gramu) alebo dokonca niekoľko gramov. Navyše, nie všetko liečivo, ktoré je v matkinej krvi, sa dostane do materského mlieka. Do mlieka sa dostane liek, ktorý nie je naviazaný na bielkovinu v matkinej krvi. Mnohé lieky sa takmer úplne viažu na bielkovinu v matkinej krvi. Preto dieťa dostáva vždy omnoho menšie množstvo lieku ako to, čo užila matka, a to aj v prepočte na hmotnosť. Napríklad v jednej štúdii s antidepresívom Paroxetín matka užívala viac než 300 mikrogramov na kg za deň, pričom dieťa dostalo dávku len asi 1 mikrogram na kg za deň.

Väčšina liekov je bezpečná, ak:

• sa bežne predpisujú deťom. Množstvo, ktoré dieťa dostane v mlieku, je omnoho menšie, než keby dostalo liek priamo.
• sú bežne považované za bezpečné pre tehotné ženy. V oveľa citlivejšom období tehotenstva vystavujeme dieťa omnoho väčšiemu množstvu lieku než počas dojčenia.
• sa neabsorbujú zo žalúdka a čriev.
• ak sa do mlieka nevylučujú

Ako orientačný príklad uvediem Fenistil, ktorý sa nezriedka podáva už bábätkám v pôrodnici. Čo nájdeme v príbalovom letáku:

• Dojčatá od 1 mesiaca do1 roka (iba na odporučenie lekára): Odporúčaná denná dávka je 2 kvapky na kg váhy na deň rozdelená do troch denných dávok napr. 6 kvapiek 3-krát denne u 8 mesačného dieťaťa vážiaceho 9 kg.
• Užívanie v období dojčenia sa neodporúča.
• Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.

Šalamúnske, však?

Alebo taký liek Kanavit, ktorý je priamo určený všetkým bábätkám:

• Ak ste tehotná alebo dojčíte, ak si myslíte, že ste tehotná alebo ak plánujete otehotnieť, poraďte sa so svojím lekárom alebo lekárnikom predtým, ako začnete užívať tento liek.
• Nie sú dostupné klinické štúdie o bezpečnosti podávania tohto lieku v tehotenstve a počas dojčenia, preto tehotné a dojčiace ženy môžu KANAVIT užívať len v nevyhnutných prípadoch.

Predpokladám, že lieky doktori predpisujú iba v nevyhnutných prípadoch….

 

Akú máme obvykle alternatívu, ak lekár odporúča nedojčiť kvôli potenciálnym zvyškom liekov? Na porovnanie sa zamyslime, aké sú zvyšky liekov v najčastejšie odporúčanej náhrade – umelom mlieku. To je priemyselne  spracované vysušené a umrtvené, pričom pochádza od kráv, ktoré sú stimulované hormónmi kvôli požiadavke na vysokú tvorbu mlieka, liečené antibiotikmi, nakoľko z toho mávajú veľmi často masticídu a kŕmené stravou z pesticídmi a umelými hnojivami obhospodarovanými polí. Plus žiadne slniečko a veľa stresu, nakoľko veľmi často rodené teliatka sú im odoberané do 36 hodín od pôrodu.

Keď je kvôli liečbe, či hospitalizácii nevyhnutné odlúčenie matky od dieťaťa

Zdravie matky je nevyhnutný predpoklad pre dobrú starostlivosť o dieťa. Aj v lietadle v prípade núdze dáte kyslík najprv sebe a až potom dieťaťu.  Liečbu určite neodkladajte, ke by to malo zhoršiť váš zdravotný stav.

Ak vám bolo povedané, že kvôli liečbe sa budete musieť odlúčiť od dieťaťa, tak si túto informáciu skonzultujte na viacerých pracoviskách. Často existuje kratšia forma liečby (napr. jednodňová chirurgia), hoci za poplatok. Skúste požiadať vašu poisťovňu o preplatenie.

Ak je hospitalizácia nevyhnutná, hľadajte pracovisko, kde vás budú ochotní hospitalizovať i s dieťaťom a doprovodom. Ak to nie je možné, žiadajte nadštandard a vaši blízki i s dieťaťom nech sa ubytujú vo vašej blízkosti a trávia s vami maximum času. Okrem možnosti dojčenia vám lepšie ubehne čas a budete mať lepší pocit, že na vás niekto dohliada.

Ak sa nedá vyhnúť odlúčeniu:

• Ak je možné, vytvorte si zásobu mliečka dopredu. Počas hospitalizácie si udržujte tvorbu mlieka pravidelným, čo najčastejším, odsávaním. Ak je to možné (t.j. ak neberiete príliš silné lieky), mlieko si odkladajte. Ak nie, tak ho vylejte
• Ak nebude k dispozícii vaše mlieko, skúste získať náhradné materské mlieko, pokiaľ je vaše dieťa od neho plne závislé. V minulosti (ale stretla som sa s tým i dnes) bolo bežné, že si matky v prípade núdze dojčili deti vzájomne. Ak vaša sestra dojčí, tak by to stálo za pokus (môžte to samozrejme konzultovať s lekárom).  Ak je už na príkrmoch, nemusíte dávať náhradu mlieka
• Použite umelého mlieka je posledná možnosť. Nie je síce tak kvalitné ako materské, ale po dobu odlúčenia poslúži dobre. Však po návrate sa to vylepší. Pozor, náhradné mlieko má dieťa piť z pohárika. Použitie fľaše by mohlo viesť k neskoršiemu odmietnutia prsníka. Detto cumlík.

Hneď, keď budete mať možnosť opäť dojčiť, dojčite. Spočiatku bude tvorba mlieka zrejme znížená, ale zvýšeným záujmom dieťatka a postupom času sa to zlepší.

Základom liečby je oddych a pohodlie. Tu vám opäť pomôže poloha pololežmo, kde vy budete môcť pohodlne oddychovať a vaše dieťatko sa obslúži samé podľa potreby.

Toto sú autorkine poznatky a skúsenosti, nenahrádzajú však konzultáciu s vašim lekárom

[1]          Dojčiatko a batoľa, č.2/2017

[2]          Dr. Robert S.Mendelsohn: Jak pečovat o zdraví dítěte… navzdory vašemu lékaři

[3]          http://ibconline.ca/wp-content/uploads/2017/03/Medications-and-Breastfeeding.pdf

[4]          http://ibconline.ca/wp-content/uploads/2017/03/Illness-and-Breastfeeding.pdf