Pre časopis Dieťa 8-9/2019

Stráž si svoj jazyk 

Diane Wiessinger, MS, IBCLC , 1.3.1996

Laktačná konzultantka hovorí matke: „Máte šancu poskytnúť dieťaťu najlepší možný štart do života, a to prostredníctvom špeciálneho puta dojčenia. Skvelé výhody pre vás a vaše dieťa vydržia celý život.“ A matka následne na to začne kŕmiť fľašou. Prečo? Čiastočne preto, lebo jej rozhodnutie pre fľašu mohlo ľahko podporiť informácie z brožúry o umelej výžive. Keď sú naše frázy a frázy odvetvia náhradnej mliečnej vzájomne zameniteľné, jeden z nás to robí zrejme nesprávne… a pravdepodobne to nie sú nadnárodné spoločnosti. Tu sú niektoré z jazykov, o ktorých si myslím, že podkopávajú naše dobré úmysly zakaždým, keď ich používame.

Najlepšie možné, ideálne, optimálne, perfektné. Ste najlepší rodič? Je váš život ideálny? Poskytujete vyvážené jedlo? Samozrejme, že nie. To sú obdivuhodné ciele, nie minimálne normy. Zopakujme si to. Je vaše rodičovstvo nedostatočné? Je váš život podnormálny? Poskytujete nevyvážené jedlo? Teraz to bolí. Nemusíte očakávať, že budete vysoko nad normou, ale určite nechcete byť pod normou.

Keď my (a výrobcovia umelého mlieka) hovoríme, že dojčenie je najlepším možným spôsobom kŕmenia detí, pretože poskytuje ideálne jedlo, dokonale vyvážené pre optimálnu výživu dojčiat, tak logickou odpoveďou je: „No a?“ Naše vlastné skúsenosti nám hovoria, že optimálnosť nie je nevyhnutnosť. Normálnosť úplne postačí a pri použití tohto jazyka je umelá výživa absolútne normálna a preto aj bezpečna a primeraná. Pravdou je, že dojčenie nie je nič viac než normálne. Umelé kŕmenie, ktoré nie je ani rovnaké, ani nadradené, je preto nedostatočné, neúplné a horšie. To sú ťažké slová, ale majú patričné miesto v našom slovníku.

Výhody. Keď hovoríme o „výhodách“ dojčenia: „nižšej miere“ rakoviny, „zníženom riziku“ alergií, „lepšej“ väzbe, „silnejšom“ imunitnom systéme, opäť posilňujeme umelú výživú ako prijateľnú normu. Porovnanie zdravia využíva biologickú, nie kultúrnu normu, hovorí, či je odchýlka škodlivá alebo užitočná. Fajčiari majú vyššiu chorobnosť; zvýšenie prenatálnej kyseliny listovej môže znížiť defekty plodu. Pretože biologickou normou je dojčenie,  dojčené deti nie sú „zdravšie“, ale umelo kŕmené deti sú choré častejšie a vážnejšie. Dojčatá nevoňajú „krajšie“, to umelá výživa má za následok abnormálny a nepríjemný zápach, ktorý odráža problémy v črevách dieťaťa. Nemôžeme očakávať, že vytvoríme kultúru dojčenia, ak nebudeme trvať na zdravotnom modeli dojčenia v našom jazyku a v literatúre.

Nesmieme dopustiť, aby obrátené frázovanie médiami a našim okolím prešlo bez povšimnnutia. Keď zlyháme v popise rizík spojených s umelou výživou, matky prídu o rozhodujúce informácie. Matka, ktorá má problémy s dojčením, by nemala hľadať pomoc len na dosiahnutie „špeciálneho bonusu“; ale preto, lebo vie ako veľa ona i jej dieťa môže stratiť. Je menej pravdepodobné, že bude používať umelé detské mlieko len preto, aby ho „naučila na fľašu“, ak vie, že obsah tejto fľaše škodí.

Nikde nie je pohodlná ilúzia normálnosti kŕmenia z fľaše opatrnejšia ako v diskusiách o kognitívnom vývoji. Keď sa pýtam skupín zdravotníckych pracovníkov, ak sú oboznámení so štúdiou prenatálneho fajčenia a IQ, vždy mi niekto povie, že deti fajčiacich matiek mali„ nižšie IQ “.„ Keď sa pýtam na štúdiu predčasne narodených detí kŕmených buď materským alebo umelým mliekom, niekto vždy vie, že deti kŕmené materským mliekom boli „múdrejšie“. Nikdy som nevidela štúdiu, ktorú by médiá alebo samotní autori prezentovali iným spôsobom. Dokonca aj zdravotnícki odborníci sú šokovaní, keď prefrázujem výsledky pomocou dojčenia ako štandardu: umelo kŕmené deti, rovnako ako deti fajčiarov, mali nižšie IQ.

Prevrátená realita sa stáva ešte viac zavádzajúcou, keď používame percentá, pretože čísla sa menia v závislosti od toho, čo si vyberáme ako náš základ/štandard. Ak B je 3/4 z A, potom A sú 4/3 z B. Vyberte A ako štandard a B je o 25 percent menej. Vyberte B ako štandard a A je o 33 percent viac. Ak sa teda položka, ktorá  stojí  100 grošov, uvedie do predaja za „o 25% menej“, cena sa zníži na 75. Pri ukončení predaja a pri spätnom označovaní položky sa musí cena zvýšiť až o 33%, aby cena stúpla na 100. Tie isté údaje sa objavujú v nedávnej štúdii 3, ktorá zistila „25-percentné zníženie“ v miere rakoviny prsníka u žien, ktoré boli dojčené ako deti. Obnovené s použitím kojeného zdravia ako normy, tam bol 33 percentný nárast v miere rakoviny prsníka u žien, ktoré boli umelo kŕmené. Predstavte si, aký rozdielny vplyv týchto dvoch vyhlásení to má na verejnosť.

Špeciálne „Dojčenie je špeciálny vzťah.“ „Pripravte si špeciálny kútik na dojčenie.“ V našej rodine špeciálne jedlá trvajú dlhšie. Špeciálne príležitosti znamenajú prácu navyše. Špeciálne je pekné, ale náročné. Nie je to každodenný život a nie je to niečo, čo by sme chceli robiť veľmi často. Pre väčšinu žien sa musí dojčenie stať súčasťou bežného rušného života a – samozrejme – takým aj je. „Špeciálne“ je rada na odstavenie, nie rada na dojčenie.

Dojčenie je najlepšie, umelé mlieko je druhé najlepšie. Nie však podľa Svetovej zdravotníckej organizácie. Jej hierarchia je:

1) dojčenie

2) odsaté materské mlieko podané dieťaťu iným spôsobom ako dojčením

3) materské mlieko inej matky

4) umelá mliečne výživa.

Musíme si to jasne uvedomiť a rovnako to objasniť ostatným. „Druhá najlepšia vec po matke samotnej“ pochádza z prsníka, nie zo škatule. Vzorka zdarma posadená tak lákavo na polici u lekára je len štvrtým najlepším riešením problémov s dojčením.

V niektorých situáciách existuje potreba náhradnej umelej výživy. Ale len preto, že nemáme dostatok bánk materského mlieka. Človek, ktorý potrebuje náhradnú krv, nepoužije náhradu štvrtej úrovne, lebo existujú banky s ľudskou krvou. Nemusí mať špeciálnu chorobu, aby ju dostal. Stačí nedostatok vlastnej krvi.  Napriek tomu len tí novorodenci, ktorí nedokážu tolerovať štvrtú najlepšiu náhradu, majú tú česť získať tretiu  najlepšiu náhradu. Zaujímalo by ma, čo sa stane, keď bude vytvorená relatívne lacná komerčná krv, ktorá však bude niesť podstatne vyššie zdravotné riziko ako darcovská krv. Kto bude považovaný za nedôležitého na to, aby ju dostal? Keď naša klientka používa umelé mlieko, pripomeňme jej a jej poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby si žiadala náhradné materské mlieko. Mliečne banky sa tak skôr stanú súčasťou našej kultúry, ak sa stanú súčasťou nášho jazyka.

Nechceme, aby sa matky, ktoré kŕmia fľašou, cítili vinné. Vina je koncept, ktorý mnoho žien prijíma automaticky, aj keď vedia, že okolnosti sú skutočne mimo ich kontroly. (Napríklad moja matka sa za počasie ospravedlňuje.) Ženy (takmer) automaticky predpokladajú svoju vinu v tomto scenári: Predpokladajte, že ste absolvovali školenie aerodynamiky. Tiež ste videli pilotov riadiť lietadlo. Teraz si predstavte, že ste cestujúca v dvojmiestnom lietadle. Pilot má srdcový infarkt a pilotovanie ostalo na vás. Spadnete. Cítite sa vinná?

Muži na túto otázku odpovedali: „Nie. Vedieť o aerodynamike neznamená, že môžete pilovať lietadlo. “„ Nie, pretože by som urobil najlepšie čo viem. “„ Nie. Možno by som sa cítil naozaj zle z lietadla a pilota, ale necítil by som sa vinný. “„ Nie. Lietadlá sú zložité na riadenie, aj keď ste videli ako to niekto robí. “

Čo povedali ženy? „Necítila by som sa vinná kvôli lietadlu, ale kvôli pilotovi, pretože bola malá šanca, že by sa mi podarilo pristáť lietadlo.“ „Áno, pretože som na seba prísna čo sa chýb týka.  Cítiť sa zle a cítiť sa vinne je pre mňa podobné. “„ Áno. Samozrejme, viem, že by som sa nemala, ale pravdepodobne by som sa cítila vinne. “„ Zabila som niekoho iného? Ak som nikoho nezabila, potom sa necítim vinná.“ Všimnite si frázy „moja chyba “,„ viem, že by som nemala, “ a „zabila som niekoho? “ Pre udalosť, nad ktorou by tieto ženy nemali žiadnu kontrolu!

Matka, ktorá sa rozhodne nedojčiť alebo ukončí dojčenie skôr ako plánovala, robí to najlepšie rozhodnutie na základe zdrojov, ktoré má k dispozícii. Pravdepodobne pozná hru „prsník nadovšetko“ (kurz aerodynamiky) a videla zopár matiek dojčiť svoje deti (podobné pozorovaniu pilota na monitore v kabíne lietadla). To zjavne nie je dostatok informácií alebo školenia. Ale stále sa môže cítiť vinná. Je to žena.

Väčšina z nás videla dobre informované matky, ktoré neúspešne bojovali s dojčením a nakoniec kŕmili fľašou s pocitom prijatia a s vedomím, že urobili všetko, čo bolo v ich silách. Taktiež sme videli menej informované matky, ktoré neskôr zúrivo bojovali proti systému, lebo im nedal včas potrebné zdroje. Pomôžte matke, ktorá sa cíti vinná, analyzovať jej pocity a odhalíte veľmi rozdielne emócie. Niekto už dávno týmto matkám podsunul slovo „vina“. Je to nesprávne slovo.

Predstavte si: boli ste zmrzační pri vážnej nehode. Vaši lekári a fyzioterapeuti vám vysvetľujú, že naučiť sa znovu chodiť by zahŕňalo mesiace extrémne bolestivej a náročnej práce bez záruky úspechu. Pomáhajú vám prispôsobiť sa životu na invalidnom vozíku a podporujú vás pri prekonávaní ťažkostí, ktoré z toho vyplývajú. O dvadsať rokov neskôr, keď vaše nohy stratili všetku nádej, stretnete niekoho, koho nehoda sa zhoduje s vašou vlastnou. „Bolo to ťažké,“ hovorí. „Boli to tri mesiace čistého pekla. Ale odvtedy som kráčal. „Cítili by ste sa vinný?

Ženy, ktorým som tento scenár predostrela, mi povedali, že by sa cítili nahnevané, zradené, podvedené. Priali by si, aby mohli pracovať s lepšími informáciami. Cítili by ľútosť za stratenou príležitosťou. Niektoré ženy uviedli, že by sa cítili vinné za to, že nevyhľadávali viac názorov, že nevydržali kvôli  nedostatku informácií a podpory. Dajme rodovo podmienenú vinu nabok, necítime sa predsa vinné za to, že sme boli zbavené potešenia. Matka, ktorá nedojčí, zhoršuje svoje zdravie, zvyšuje ťažkosti a výdaje na bábätko a výchovu dieťaťa a prichádza o jeden z najkrajších vzťahov života. Ona stratila niečo základné zo svojej životnej spokojnosti. Aký obraz uspokojenia s dojčením vyjadrujeme, keď používame slovo „vina“?

Poďme si to preformulovať pomocou slov samotných žien: „Nechceme, aby sa matky, ktoré kŕmia fľašou cítili nahnevané. Nechceme, aby sa cítili zradené. Nechceme, aby sa cítili podvedené.“ Odhaľte navrstvené asociácie „nechceme, aby sa cítili vinné “ a nájdete systém, ktorý sa snaží zahladiť svoje stopy. Nesnaží sa chrániť matku. Snaží sa chrániť seba. Poďme podporovať matky, keď dojčenie nefunguje a pomôcť im preskočiť toto nepresné a neefektívne slovo.

Plusy a mínusy, výhody a nevýhody. Dojčenie je jednoznačne zdravotná záležitosť, nie jedna z dvoch rovnocenných možností. „Jednou z nevýhod nefajčenia je, že s väčšou pravdepodobnosťou ti bude vadiť pasívne fajčenie. Jednou z výhod fajčenia je, že môže prispieť k úbytku hmotnosti. “ Skutočným problémom je rozdiel v chorobnosť a úmrtnosti. Zvyšok – či už hovoríme o tabaku alebo umelom dojčenskom mlieku – je len dymová clona.

V jednom pôrodnickom centre používajú „vyvážený“ prístup na „na karte preferenčného kŕmenia dojčiat“ , ktorá uvádza stolicu bez zápachu a návrat maternice do normálnej veľkosti medzi piatimi výhodami dojčenia. (Znamená to azda, že maternica matky, ktorá kŕmi fľašou, sa nikdy nevráti do normálu?) Unikajúce mlieko z pŕs a nemožnosť zistiť, aké množstvo dieťa vypije, sú zahrnuté v štyroch nevýhodách dojčenia. Výhodou kŕmenia fľašou má byť, že niektoré matky to považujú za „menej obmedzujúce a trápne“. Pôrodnicke zariadenie uviedlo, že sa stretli s prekvapivo dobrým prijatím u zdravotníckeho personálu a nezaznamenali výraznejšie zmeny v miere dojčenia alebo kŕmenia z fľaše. To neprekvapuje. Tieto informácie sú v podstate zhodné s „vyváženými“ zoznamami, ktoré predajcovia umelých mlieka predkladajú už roky. Je to pravdepodobne ešte lepší marketing, pretože teraz nesie veľmi jasnú podporu nemocnice. „Úplne informovaná“ matka teraz cíti istotu, že robí celoživotné zdravotné rozhodnutie na základe relatívneho zápachu plienok a množstva odhalenej pokožky, ktorá sa ukáže počas kŕmenia.

Prečo spoločnosti vyrábajúce umelé  mlieko majú na zoznamoch plusov a mínusov aj niektoré nedostatky ich výrobkov? Pretože každý „vyvážený“ prístup, ktorý je prezentovaný v spoločnosti so silnými predsudkami, automaticky podporuje predsudok. Ak sú A a B takmer ekvivalentné, a ak si viac ako 90 percent matiek nakoniec vyberie B,  ako robia matky v Spojených štátoch (podľa nepublikovaného prieskumu matiek z roku 1992, ktorý vypracovali Ross Laboratories, sa zistilo, že v roku dieťaťa dojčí menej ako 10 percent matiek z USA), má zmysel nasledovať väčšinu. Ak by existoval dôležitý rozdiel, zdravotníci by ho určite spomenuli,  namiesto toho sa však snažia neovplyvniť rozhodovanie.

Výber je na rodičoch. To je pravda. Ale zámerné vystúpenie z procesu znamená, že „vyvážený“ zoznam bol správny. V nedávnom vydaní časopisu Parenting pediater komentuje:

„Keď prvýkrát navštívim čerstvú matku v nemocnici, pýtam sa, „dojčíte alebo kŕmite fľašou?“ Ak povie, že bude kŕmiť fľašou, prikývnem, poviem OK a prejdem k ďalším otázkam. Podpora nových rodičov znamená podporovať ich v akomkoľvek ich rozhodnutí. Nevpochoduješ po pôrode ku nejakej matke a nepovieš jej, že robí hroznú chybu, že poškodzuje seba a svoje dieťa.“

Ak by však žena počas rutinného fyzického vyšetrenia oznámila svojmu lekárovi, že pred niekoľkými dňami začala fajčiť, lekár by ju upozornil na nebezpečenstvo s tým spojené s odôvodnením, že teraz je ešte jednoduché prestať. Je pokrytecké a nezodpovedné zaujať jasné stanovisko k fajčeniu a „nechať rodičov rozhodnúť sa“ o nedojčení bez toho, aby im im poskytol všetky relevantné informácie. Životné voľby sú vždy na jednotlivcovi. To však neznamená, že jeho informačné zdroje by mali byť vypnuté a ani že rodičia, ktorí sa rozhodli pre kŕmenie z fľaše, by nemali dostať informácie, ktoré by mohlo zmeniť ich rozhodnutie pri ďalšom dieťati.

Dojčenie. Väčšina ostatných cicavcov nikdy neuvidí svoje vlastné mlieko a pochybujem, že nejaká iná cicavčia matka kŕmi  svoje mláďatá v dojčiacich intervaloch založených na predpokladanom hlade dieťaťa. Dojčenie uspokojuje jej mladé a zároveň sa pri tom cíti dobre. Sme jediný cicavec, ktorý vedome používa dojčenie na presun kalórií … a pritom sme jediný cicavec, ktorý má chronický problém s týmto presunom.

Ženy môžu povedať, že „kŕmili (prsníkom)“ (z anglického breast feeding) tri mesiace, ale zvyčajne hovoria, že „dojčia“, či „koja“, tri roky. Jednoducho, dlhodobé dojčenie nemyslí na  „kŕmenie“ a na „prsník“ (a na počet minút, na interval, na prenos správnych živín v správnom množstve, na rozdiel medzi nutritívnymi a netrutívnym sacími potrebami, o čom všetkom sa píše v brožúrkach o umelom mlieku), ale zameriava sa namiesto toho na vzťah. Povedzme matkám, že dúfame, že nebudú svoje deti „kŕmiť (prsníkom)“, ale že skutočnú radosť a uspokojenie zažijú, keď sa dojčenie stane prostriedkom vychutnávania si materstva.

Každý z nás v tejto profesii chce, aby dojčenie bolo našim biologickým referenčným bodom. Chceme, aby sa stalo kultúrnou normou; chceme, aby bolo materské mlieko dostupné všetkým deťom bez ohľadu na iné okolnosti. Prvý potrebný krok k dosiahnutiu týchto cieľov je v bezprostrednom dosahu každého z nás. Všetko, čo musíme urobiť, je … strážiť svoj jazyk.

Zdroj: https://journals.sagepub.com/doi/abs/10.1177/089033449601200102