Môj príspevok v časopise Dieťa 10-11/2018

Dobré bábätko

Každé dievčatko, ale i chlapček, pozná z detských kníh, či šlabikára, ako má vraj vyzerať dobré bábätko. Zabalené v perinke, s cumlíkom v ústach, krásne spiace. Aj blahoželania k narodeniu obsahujú tieto známe obrazy – cumlík, perinka, ale i fľaša. Prvé zábery z pôrodníc potvrdzujú v MMSkách či fejsbúku svetu túto predstavu získanú v útlom detstve. Začnú prichádzať prvé návštevy a jedna z prvých otázok je: „Aké je bábätko? Dobručké? Neplačká? Pekne spinká?“

 

 

 

Táto vysnívaná predstava začína už v pôrodnici, hneď po pôrode. Bábätko sa narodí, sestrička ho vezme, aby si mama mohla vraj oddýchnuť  a zároveň, aby sa mohli získať životne dôležité údaje ako hmotnosť a dĺžka. Potom ho položia do inkubátora, aby tam mohlo v bezpečí nemocničných bacilov počkať, kým ho zabalia do perinky, aby sa dostalo k mame.

Ak všetko ide dobre, po dvoch hodinách sa perinka s bábätkom dostane k mamičke, kde sestrička pomôže dieťatku prisať a napiť sa. Možno je to trocha bolestivé, ale však to hádam za nejaký čas prejde. Aby bábätko po nadojčení dobre spalo, odporučí sa mamičke, aby dala cumlík. Ten nájde buď v reklamnom kufríku alebo niekde na hŕbke medzi reklamnými materiálmi o mastičkách, tabletkách proti kolikám, či význame očkovania proti kliešťom.

Je zaujímavé, že pokiaľ sú deti ešte v pôrodnici, naozaj takto pekne spinkajú i 2-3 hodiny v kuse. Niekedy sa dokonca ani nezobudia, keď ich sestry prinesú zo sesterne, kde boli na kúpaní či spali cez noc, aby sa mamička mohla vyspať.  Je to zrejme spôsobené magickou atmosférou pôrodnice spolu s magickým mliekom vo fľašiach. ( Keďže však v každej pôrodnici tvrdia, že deti dokrmované nie sú, tak to bude len tou magickou atmosférou.)

Nakoniec sa detičky dostanú domov, kde zázračná atmosféra odrazu zmizne. Deti zrazu nevydržia spať celé tri hodiny a piť iba 10minút z jedného a 10 minút z druhého prsníka. Oni by chceli piť omnoho dlhšie a oveľa častejšie. Výchovný tlak okolia je silný, dieťatko sa nesmie rozmaznávať. Cumlík do pusy, perinka s bábom do kočíka, uspávacia hudbu a snažiť sa nepodľahnúť dieťatku. Je to síce úmorné a vysiľujúce, ale však to snáď stojí za to, aby bolo bábo dobručké.

Ak dieťatko napriek tomu veľa plače, matka často vyhodnotí svoje mlieko ako slabé a radšej dokŕmi fľašou s umelým mliekom. Keďže mlieko pôvodne určené pre teliatka obsahujú kazeomorfín, ktoré má za úlohu uspať teliatko, kým je mama na paši, tak aj ľudské mláďatko obvykle dobre spí a mame sa potvrdí, že jej mlieko bolo slabé.

Slabšie deti sú tie správne vzorové bábätká, o ktorých sa toľko píše. Krásne a dlho spinkajú, trošku sa vždy prisajú a potom opäť zaspia. Rodičia takýchto detí nechápu iných rodičov, ako môžu mať starosti. Z tohto krásneho sna však rýchlo  precitnú pri návšteve pediatra, ktorý im oznámi, že dieťa treba okamžite dokŕmiť UM, lebo je dehydrované. V horšom prípade ich rovno pošle do nemocnice. Čo sa stalo? Ako je to možné? Aj tu bolo slabé mlieko?

Niekedy to mama „vzdá“ a ponúkne prsník na dlhšie ako predpísaný čas, a skôr ako za tri hodiny. Často však trpí výčitkami svedomia alebo svojho okolia, že ako matka zlyhala. Má pocit, že starostlivosť o bábätko je veľmi náročná, lebo všetci ostatní majú dobré bábätká, ktoré neplačú a väčšinou spinkajú.

Ako je to v skutočnosti s dobrým bábätkom?

 

 

 

 

 

 

 

 

Ľudské mláďatá nie sú teliatka. Teliatka sú po narodení schopné hneď vstať a ísť za mamou, nakoľko ich mozog je vyvinutý na cca 80%. Ľudské mláďa ho má vyvinuté len na cca 20% (Naše deti, naše svety, Meredith Smallová). Celá biológia je teraz zameraná na jeho rozvoj. K tomu patrí aj kvalitná výživa vo forme materského mlieka a intenzívny fyzický kontakt s matkou, pri ktorom sa uvoľňuje hormón oxytocín (viď štúdie Nils Bergman), za prítomnosti ktorého sa mozog môže rozvíjať naplno.

Ak fyzický kontakt nie je prítomný (napr. keď je dieťa v kočíku),  spúšťa sa hormón kortizol, ktorý rozvíja mozog len v núdzovom, obrannom režime. Prvou reakciou na osamelosť (áno, cumlík i perinka dokážu na chvíľu dieťa oklamať) je plač, po ňom nasleduje šetrenie síl – zamrazenie (dieťa svoj boj vzdalo). Preto sú deti v pôrodniciach často také dobré a pokojné,  preto vyplakávacia metóda na uspávanie bohužiaľ funguje a preto deti v dojčenských ústavoch neplačú – je za tým obrovský stres.

Pre novorodencov je veľmi dôležité, že ležiac na mame, ich aktívny čas trávia častým dojčením s krátkymi pauzami na oddych – krátkym spánkom, počas ktorého naberajú energiu na ďalšie dojčenie.  Pri každom dojčení sa mozog správne stimuluje a zároveň dostáva správnu výživu. Časté dojčenie podporuje optimálnu tvorbu mlieka (dopyt vytvára ponuku).  Akékoľvek prerušenie v podobe cumlíka, či perinky odďaľuje dojčenie, a tým aj tvorbu mlieka. Ak je navyše dĺžka dojčenia limitovaná, tak dieťatko nemá dostatočný príjem.

Deti v minulosti neboli iné ako sú dnes. Akurát sa nikde nedočítame, koľko z nich bolo predčasne dokrmovaných nevhodnou potravou – mliekom od rôznych druhov zvierat, kašami, či polievkami. Ak nebodaj zomreli, tak to pripadlo na vrub strašných chorôb a slabého zdravotníctva tých čias. Umelé mlieko takýmto predčasne odstaveným deťom dnes zrejme naozaj pomáha prežiť. Pritom deti vtedy i dnes potrebujú predovšetkým dojčenie.

Čo sú v skutočnosti znaky dobrého, zdravého a životaschopného bábätka?

• Hneď po pôrode je schopné pri bondingu (kontakt koža na kožu prvé dve hodiny po pôrode) sa dojčiť a zoznámiť s mamičkou (separácia kvôli meraniu, inkubátor a perinka mu v tom bránia)
• Bez perinky, v prirodzenej polohe potrebuje mamička s dieťatkom minimálnu pomoc pri dojčení. (matka si pri dojčení dieťaťa v perinke pripadá neschopne a závisle od vonkajšej pomoci)
• Prvé dni a týždne sa dojčí veľmi často, s rôznymi dĺžkami dojčenia
• Plienočky má plné 6×8 krát denne
• Je spokojné, keď je pri mame, ale i otcovi a bráni sa tomu, aby bolo samé
• Perinka, kočík či postieľka predstavujú preň nepredstaviteľnú bariéru
• Miluje, keď sa môžu vzájomne pozerať do očí a mamička ho môže často bozkať na hlavičku

Naopak, kedy treba zvýšiť pozornosť (obzvlášť prvé týždne) a vyhľadať odbornú pomoc?

• Bábätko používa cumlík, perinku či fľašu
• V prípade používania klobúčika (Vo väčšine prípadov je použitie klobúčika zapríčinené zlou polohou pri dojčení, i keď existujú prípady, kedy vie naozaj pomôcť )
• Mamička odsáva mliečko (Odsávanie nie je prirodzená činnosť pri dojčení. Nedostatok alebo nadbytok mliečka sa dá riešiť aj inak ako odsávačkou. )
• Dojčenie je časovo limitované a dieťatko často trávi veľa času mimo mamy a otca v kočíku či postieľke
• Bábätko má dlhé intervaly spánku (cez deň viac ako dve hodiny, v noci viac ako tri)
• Bábätko je síce na prsníku, ale nevidíme dobré pitie (prehĺtanie)
• Plienočky sú veľmi ľahké a je málo dobre pocikaných plienok

Predstava o dobrom bábätku sa aj vplyvom nových vedeckých poznatkov mení. V minulosti bolo podstatné, aby sa bábätko len napapalo, ale potom už neprekážalo pri živote dospelých. Iné potreby dieťaťa okrem hladu, či zimy neboli známe. Dnes vieme, že to najpodstatnejšie v prvých mesiacoch života je rozvoj mozgu, pri ktorom je nevyhnutný fyzický kontakt, ktorý cumlík ani perinka nedokáže nahradiť. A tak dobré bábätko je v skutočnosti to, ktoré na mamičke  spí, nosí  a dojčí sa.  Kupodivu, neplače tam. Babky môžu byť tiež spokojné – bábätko sa nenaučí zaplakať, aby sa dostalo na ruky – ono je tam totiž doma.