pre  časopis Dieťa 4-5/2018

Odporúčané aj zatracované dojčenie s klobúčikmi

Dojčenie a klobúčiky – veľmi kontroverzná téma. Na jednej strane prvá pomoc pri dojčení vari v každej pôrodnici a na strane druhej jednoznačné odrádzanie od ich použitia zo strany poradkýň pri dojčení. Tak kde je teda pravda?

Aj ja som mala svoju zrejme klasickú skúsenosť s klobúčikmi ešte v pôrodnici ako prvorodička. Prsia mi navreli, boli horúce a tvrdé a dcérka v perinke nie a nie sa poriadne napiť. Hneď mi boli odporučené klobúčiky a odsávačka. Doteraz spomínam ako dojčenie bolelo a bradavky boli rozkúsané. Klobúčiky na pár dní trochu pomohli, ale rýchlo som zistila, že bez nich je to,  hoci so zaťatými zubami, lepšie ako s nimi. Ako v poradenskej praxi zisťujem, prístup v pôrodnici sa časom veľmi nezmenil, stále sa pri problémoch s dojčením v lepšom prípade odporúčajú klobúčiky, v tom horšom fľašu.

Ako poradkyňa pri dojčení som bola zaškolená jednoznačne:  „Klobúčiky, rovnako ako cumlík a fľaša, nie sú pri dojčení vhodné a sú veľkým rizikom pre úspešné dojčenie. Ak mamička používa klobúčik, treba ju inštruovať, že ak sa dieťatku nepodarí prisať, treba odsávať a alternatívne dokrmovať.“ Teoretické vedomosti sú jedna vec a praktická skúsenosť druhá. Pri fľaške a cumlíku som si overila, že naozaj v konečnom dôsledku dojčenie výrazne negatívne ovplyvňujú, ale klobúčik mi dal „inú lekciu“.

Ako poradkyňa pri dojčení môžem mamičke odporučiť všetku teóriu, ale vždy ju musím v prvom rade počúvať a vnímať. Jednotlivé potrebné zmeny zavádzať citlivo tak, nakoľko je ich schopná prijať. Väčšinou sa klobúčik podarilo  odstrániť pri prvom stretnutí, ale bolo mi veľmi zaťažko odporučiť matke (podľa predpísaných postupov), ktorá doposiaľ úspešne dojčila cez klobúčik, ale nepodarilo sa prisať, aby začala zrazu mlieko odsávať a dokrmovať mimo prsníka. Z rozprávania iných poradkýň som vedela, že to môže trvať i niekoľko týždňov. Ďalšia veľká zásada je, že „deti sa učia dojčiť dojčením a aj matky sa učia dojčiť dojčením“. Odsávanie, kŕmenie mimo prsníka bez fľaše – pohárikom, ale častejšie po prste, to predsa nemá s dojčením veľa spoločného. Pritom klobúčik – žiadne odsávanie, dojčenie na požiadanie, uspokojovanie potrieb dieťaťa vlastným prsníkom, i keď nie dokonalým kontaktom…

Postupne som sa nakoniec vďaka mamičkám naučila klobúčik akceptovať a používať ho ako dočasnú pomôcku, ktorá vedie k úspešnému dojčeniu. Má to však niekoľko zásad, ktoré treba dodržať.

Na začiatok pridám skúsenosti uznávanej americkej poradkyne pri dojčení Diane Wiessinger (z knihy Supporting Sucking Skills in Breastfeeding Infants od Catherine Genna Watson):

Matkina bradavka je mäkká a  zvykne poklesnúť, ak sa jej dieťa len dotkne ústami namiesto prisatia. Klobúčik je na rozdiel od ľudskej bradavky pevný, umožňuje, aby sa ho dieťa dotýkalo, hralo s ním, bralo do úst správne či nesprávne. Jeho nemenný tvar môže byť veľmi nápomocným prostriedkom pre neprisávajúce sa dieťa, ktoré si zvyklo na cumeľ fľaše alebo jednoducho prsník mu nič nehovorí. Predčasniatka môžu vďaka tejto pomôcke dokonca zvýšiť príjem mlieka, nakoľko tenšie tukové vankúšiky na tvári slabšieho dieťatka môžu tak ľahšie udržať bradavku (klobúčika) v ústach (Meier et al. , 2000).

Moderné silikónové klobúčiky majú pevnú umelú bradavku a veľmi jemnú obrubu. Keď sa dieťa prisaje hlboko na dobre sediaci klobúčik, tak tenká a ohybná obruba umožní dojčenie temer s normálnou účinnosťou. Táto úroveň účinnosti nebola možná so starými latexovými klobúčikmi.

Ak dieťa napriek dobrej polohe a podpore nie je schopné sa dojčiť cez klobúčik, tak to jednoducho len poukazuje na neschopnosť dieťaťa dojčiť sa aj bez neho. Každopádne, klobúčiky pomohli mnohým deťom naučiť sa dojčiť a spojiť si prsník s jedlom a zároveň poskytli radostný zážitok z dojčenia matkám, ktorých dovtedy neprisávajúce deti sa učili dojčiť.

Pokiaľ dieťa nepreukázalo, že sa vie s klobúčikom nadojčiť výdatne, a kým jeho rastová krivka nie je v norme, treba takéto dieťa a matku starostlivo sledovať. Dieťa môže piť neefektívne, stráviac dlhý čas na prsníku bez poriadneho pitia.

Pri väčšine detí sa klobúčik podarí odstrániť bez ťažkostí po tom, čo získajú kompetenciu a dôveru v dojčenie. Zriedkavo sa dieťa spolieha na klobúčik viac mesiacov a výnimočne počas celého obdobia dojčenia.  Dojčenie s klobúčikom je stále dojčenie.

Jedno je isté, klobúčik má byť používaný výnimočne, a to vtedy, pokiaľ jediným ďalším riešením neprisávania je kŕmenie mimo prsníka. Prečo je však tak často odporúčaný práve v pôrodniciach? Odpoveď je jednoduchá: Pretože v perinke sa dieťatko nedokáže dobre prisať, bráni tomu samotná perinka a nevhodná poloha. Kvôli tomu tiež veľmi často dochádza k poškodeniu bradaviek, ktoré problém so zlým prisávaním len zhoršia. Mamičke však namiesto skutočnej pomoci ponúknu klobúčik.

Čo má teda mamička urobiť v situácii, kedy zvažuje použiť klobúčik?

Prvý krok: Dať dieťa do prirodzenej polohy pololežmo (bez klobúčika) a pomôcť tak dieťatku naplno využiť všetky reflexy vedúce k dojčeniu. Zároveň je v tejto polohe zabezpečené kvalitné prisatie s bradou zaborenou hlboko do prsníka.

• Vyzliecť dieťatko ideálne len do plienočiek – určite však vytiahnuť z perinky a odstrániť ortopedické nohavičky
• Urobiť si pohodlie, dobre sa oprieť dozadu a odhaliť hruď, bez podprsenky
• Bábätko položiť medzi prsia, bruškom na bruškom, ideálne koža na kožu. Nôžky sú v tvare žabka, rúčky voľne okolo prsníka, hlavička v záklone. Pozor, nedržať ju zozadu, iba mierne zboku, aby nepadala nabok. Na úrovni bradavky je noštek, nie ústa. Rameno bližšie ku bábätku robí „zábradlie“.
• Keďže novorodenci majú malé ústa, niekedy im ku prisatiu pomôže podržať a vytvarovať prsník.
• V prípade potreby môže mamička voľnou rukou chytiť hlavičku popod ušká – palcom a prostredníkom a pomôcť tak dieťatku, spolu s pridržaním prsníka, sa prisať.
• ak sa dieťatku nedarí prisať, treba mu skúsiť vložiť hlbšie do úst prst, bruškom smerujúcim pod podnebie, až kým sa nedotkne rozhrania mäkkého a tvrdého podnebia. Dieťa začne prst sať, čím sa jednak ukľudní (často i mamina) a jednak sa pripraví na prisatie. Po nejakej chvíli (polminútka, či viac) treba prst vytiahnuť a skúsiť znova priložiť. Toto je možné opakovať, kým je bábätko ochotné spolupracovať.

(o polohe viac v predošlých číslach časopisu Dieťa alebo na stránke www.dojcenie.eu)

Druhý krok: Ak sa dieťatko napriek tomu neprisaje, pomoc poradkyne nie je poruke a jediným riešením sa javí dokŕmenie mimo prsníka, vtedy prišiel čas na klobúčik. Ten je dobre pred priložením navlhčiť, otočiť mierne naruby a dobre pritlačiť na prsník. Tam sa narovná a podtlakom sa lepšie „pricucne“ ku dvorcu.  Opäť sa použije poloha pololežmo. Okrem toho, že dieťatko v nej bude v prirodzenej polohe a bude sa učiť správne dojčiť, tak klobúčik nebude z prsníka padať ako to býva v bežných polohách, ale naopak, tiaž hlavičky ho bude držať namieste. Klobúčik je dostatočne jemný, aby ho brada bez problémov preliačila a umožnila tak zatlačiť sa poriadne do prsníka. Tento mechanizmus zabezpečí temer rovnako kvalitné prisatie s ním ako bez neho.

• V prípade horizontálnych dojčiacich polôh klobúčik z prsníka padá a je veľmi namáhavé docieliť lepšie prisatie. V prípade poškodených bradaviek sa tieto môžu poškodiť ešte viac a nedostatočným prisatím postupne klesá tvorba mlieka. Naozaj je potom možné niekedy hovoriť, že dieťa sa neprisáva na prsník, ale len na klobúčik.

Keď dieťa začne pekne piť s klobúčikom, pol cesty máme za sebou. Mamička môže začať vnímať prirodzené potreby dieťaťa, umožniť mu dojčiť sa na požiadanie, venovať sa dieťatku a nie odsávačke. Dieťatko sa začína učiť ako využiť svoje reflexy k tomu, aby sa nadojčilo.

Ostáva posledný krok – dojčenie a prisatie bez klobúčika.

• Už pri prvom úspešnom dojčení s klobúčikom je možné sa po chvíli dojčenia pokúsiť klobúčik zobrať a ponúknuť len prsník. Toto sa môže skúšať počas každého dojčenia s klobúčikom
• Každé dojčenie treba začať bez klobúčika a pokúsiť sa o prisatie bez neho
• Klobúčik je možné týmto spôsobom odstrániť v priebehu pár dní

Ak sa normálne prisatie bez klobúčika dlhodobejšie nedarí (a s klobúčikom áno), môže sa jednať o nasledovné problémy:

• Prirastená podjazyková uzdička, často býva spojená i s bolestivým prisatím. Treba ju dať prestrihnúť u odborníka (krčný lekár).
• Veľmi malá sánka – tu bude pravdepodobne potrebné počkať zopár mesiacov, kým hlavička trocha narastie a ústa dutina sa zväčší

 Problém s prisatím (s klobúčikom či bez) môže byť spojený aj nedostatkom mlieka. Vtedy je možné použiť klobúčik spolu s laktačnou pomôckou – cievkou na prsníku. Je to namáhavejšie, ale dá sa. Ak by bol napriek tomu problém s dokŕmením, tak až vtedy je čas na dokŕmenie mimo prsníka (po prste, pohárikom)

Tak aká je v skutočnosti pravda o klobúčikoch? Dúfam, že som dostatočne vysvetlila, že pravda je na oboch stranách. Klobúčik naozaj nie je prvá pomoc pri dojčení a nemá sa automaticky ponúkať na riešenie neprisatia či iných problémoch s dojčením. Ak sa použije, tak cieľom je, aby sa klobúčik čo najrýchlejšie odstránil a dieťatko sa mohlo dojčiť bez neho. Na druhej strane, pri správnom použití vie byť naozaj skvelým pomocníkom a premostením z nedojčenia na dojčenie, pomôckou, ktorá pomôže naučiť dieťatko i maminu sa dojčiť.

Skutočným riešením je správna poloha pri dojčení spojená s podporou pri dojčení.