pre časopis Dieťa 12/2023 – 01/2024
MUDr. Viera Haľamová – mama všetkých slovenských mamičiek
Pani doktorka Viera Haľamová sa v týchto dňoch dožíva 95 rokov. Jej úžasná poradňa materstva a dojčenia vychádzala na stránkach časopisu Dieťa od prvého čísla časopisu v roku 1995. Pre mňa sa Dieťa stalo spoločníkom od roku 2001, kedy sa mi narodila prvá dcérka. S nedočkavosťou som časopis vyberala zo schránky a práve poradňa dojčenia bolo to prvé, čo som si musela prečítať. Pani doktorka bola mojou prvou lektorkou, spoločníčkou a poradkyňou v dojčení. Dnes sa snažím, aby jej láskavé a múdre slová boli pretavené do článkov, ktoré teraz ja chystám pre vás. Musím povedať, že aj teraz, keď sa začítam do riadkov od pani doktorky, mám sa stále čo zlepšovať. Ako sa mi to darí, je už na vašom posúdení.
Zima je typickým obdobím so zvýšenou chorobnosťou. Všetci vieme, že dojčenie má obrovský význam v prevencii a budovaní imunity, ale ako si poradiť, keď dieťatko alebo mama dojčiatka ochorie?
Už v minulom čísle sme si ukázali, čo dokáže naša reč. Ako sa zmení pohľad na dojčenie, ak prestaneme hovoriť, že dojčenie je lepšie ako umelé mlieko, ale namiesto toho vždy pravdivo povieme, že umelé mlieko je pre dieťa horšie ako dojčenie. Odrazu umelé mlieko nebude vyzerať tak neškodne a dojčenie zrazu nebude luxusné, bude pre dieťa normálne a zároveň optimálne.
Odsávačka mlieka sú spolu s fľašou a perinkou asi najčastejšie používané umelé náhrady prsníka a náruče, s ktorými sa čerstvá mamička stretáva už v pôrodnici. Od prvých okamihov príchodu dieťatka na svet odoberajú matkine kompetencie v starostlivosti spolu s radami zdravotníckeho personálu, ktoré idú proti vlastným materským inštinktom – „Na noc si musíte oddýchnuť, o dieťatko sa vám zatiaľ postaráme“, „Nesmiete dojčiť tak často a tak dlho“, „Dieťa z perinky nesmiete vyberať, prechladne alebo vám spadne“ a pod. Bohužiaľ, tieto rady vedú potom ku komplikáciám v dojčení, o ktorých si matka myslí, že ich spôsobila sama svojou neskúsenosťou, pričom pravda je úplne inde.
Rozhovor so mnou, kde je zhrnuté asi celá moja autobiografia dojčenia 
Typická otázka medzi mamičkami na sociálnych sieťach – „Boli sme na kontrole v dvoch mesiacoch a doktorka zistila, že bol slabý prírastok a prikázala dokrmovať. Ja však výlučne dojčím a nechcem si pokaziť dojčenie umelým mliekom. Čo mi poradíte?“ Medzi klasickými radami ako zvýšiť tvorbu mlieka, či už stravou alebo častým dojčením, padne často aj odporúčanie na ignorovanie slabých prírastkov. V zmysle – ak dobre papá, ciká a je aktívne, tak je všetko určite v poriadku a čísla nemusia hovoriť pravdu.
V súčasnej dobe je materská a novorodenecká starostlivosť, platí to najmä pre západnú civilizáciu, v značnej miere založená na rutinnom oddeľovaní matky a novorodenca. Oproti tejto neopodstatnenej a nevedeckej praxe stojí súhrn nových poznatkov, ktoré podporujú tzv. nulovú separáciu matky a dieťaťa. Podpora nulovej separácie je založená na potrebe materských zmyslových vstupov, ktoré regulujú fyziologické procesy u novorodenca. V dôsledku separácie vznikajú škodlivé vplyvy dysregulácie a následných epigenetických zmien. Kontakt koža na kožu (KKK) je v úplnom protiklade takéhoto oddelenia matky a dieťaťa. Telo matky je z biologického pohľadu „normálnym“ miestom určeným pre starostlivosť, podporujúce lepšie výsledky jednak pre normálne zdravé deti, tak aj pre najmenšie, predčasne narodené deti. Nulová separácia podporuje prebiehanie v tele matky takých neurologických procesov, ktoré zaisťujú zvýšenú reprodukčnú zdatnosť, vrátane zmien v správaní (napr. bonding a ochrana) a zlepšujú laktáciu. Preto by mala byť nulová separácia matky a novorodenca v rámci zdravotnej starostlivosti zabezpečená všetkými prostriedkami.
